Dobrý anjel bez svätožiary
Prezident SR Andrej Kiska sa nedávno zúčastnil podujatia, „klub .Pod lampou“, ktoré organizoval Štefan Hríb, šéfredaktor periodika .Týždeň. Okrem neho sa na tomto podujatí zúčastnili dvaja právoplatne odsúdení vrahovia Ľudmili Cervanovej. Nie je to práve najlepšia spoločnosť, v ktorej by sa mala hlava štátu pohybovať..
(zdroj: facebook/.Týždeň)
Nie je tajomstvom, že Andrej Kiska má blízko k Štefanovi Hríbovi a rovnako aj k .Týždňu. Štefan Hríb stál neraz po boku prezidenta pri rôznych akciách .Týždňa. Na oplátku si Andrej Kiska so sebou vzal na zahraničnú cestu do Mexika a New Yorku Štefana Hríba.. Má teda „šťastie“, aké sa iným novinárom nedostane.
Je podľa Vás v poriadku, aby mal najvyšší ústavný činiteľ tak úzke väzby na slovenské médiá? Aby pestoval verejné vzťahy s novinármi, ktorí z neho nekriticky vytvárajú kult osobnosti?
Veľký rozruch spôsobilo posledné podujatie klubu Pod lampou, kam pozval Štefan Hríb okrem Andreja Kisku, ktorý mal na podujatí aj predslov, dvoch právoplatne odsúdených vrahov Ľudmily Cervanovej z roku 1976 – Františka Čermana a Stanislava Dúbravického. Vyzerá to však tak, že pán Kiska asi zabudol na to, že už nie je podnikateľ bez verejnej zodpovednosti, ale prezident Slovenskej republiky a zastáva úrad, ktorý by mal byť nestranný a pozíciu, ktorá by mala byť morálnym garantom spájania spoločnosti. Vystúpiť na jednej akcii v spoločnosti právoplatne odsúdených vrahov znižuje vážnosť prezidentského úradu a dehonestuje pozíciu prezidenta.
Je správne, aby sa hlava štátu zúčastňovala akcií v spoločnosti právoplatne odsúdených vrahov? Myslím, že to nie je správne, ani morálne.
Úrad prezidenta SR má obrovskú morálnu váhu a bolo by dobré, aby si to súčasný prezident uvedomoval aj pri výbere rôznych podujatí alebo večierkov, na ktorých sa zúčastní.
(zdroj: Instagram/.Týždeň)
Ak prezident rozpráva o tom, že Slovensko je mafiánsky štát, mal by sa v provom rade pozrieť na to, akými ľuďmi sa obklopuje on sám. Nemusí pre to dehonestovať prezidentský úrad, ktorý patrí k tradičným pilierom slovenskej demokracie.
Kancelária prezidenta a jeho poradcovia by si mali dať najbližšie pozor na to, kde sa pán prezident vyskytne a hlavne na to, s akými ľuďmi sa stretáva. Aby výkon jeho mandátu nezostal len fraškou s „morálnym“ pozlátkom.
