Sv. Richard Vašečka
Tlačovú konferenciu som zvolal na náš zablatený dvor. Zhromaždení novinári sa s hlasným preklínaním tlačili v úzkom priestore medzi klietkami s angorákmi a nachýlenou drevárňou.
Poniektoré citlivejšie dušičky opatrne prekračovali mazľavé husacince. Pani Kovačičová a pán Korda sa predvídavo vyškriabali na vyschnutú hrušku. Pán Rezník a pán Puchala sa radšej napchali do kadibúdky, aby donekonečna nemuseli vysvetľovať, prečo mladý Rezník keď šéfoval v TASR v jednom kuse dohadzoval bezvadné kšefty starému Rezníkovi, v ktorých ten sebazahľadený génius velebil iba sám seba.
Už pred tromi dňami som všetkým mienkotvorným médiám oznámil že hodlám predniesť dôležité politické vyhlásenie. Preto som sa, na rozdiel od mojich troch čoraz nervóznejších kozičiek, sebavedome vyškieral do televíznych kamier a zábleskov fotoaparátov.
„Vážené dámy a vážení páni,“ neisto som zabalancoval na drevenom kláte, na ktorom zvyknem píliť ukradnuté drevo. „V poslednom čase dostávam stovky naliehavých žiadostí, aby som vo funkcii predsedu Smeru vymenil čoraz neschopnejšieho a hlavne čoraz vyprázdnenejšieho Róberta Fica.
Možno by sa niekomu mohlo zdať zvláštne, že hoci som nikdy nebol členom Smeru, zrazu mám ambície stať sa rovno predsedom našej najsilnejšej politickej strany.
Nakázalo mi to srdce! Nešťastné srdce, ktoré pozorne počúva rozhorčený hlas nášho nespokojného ľudu. Poviem to na rovinu. Keby naša verejnosť nebola čoraz rozčarovanejšia z pôsobenia Róberta Fica, tak by som nikdy nevstúpil do neistých vôd politického ringu. Keďže však hlas ľudu stále dôraznejšie a dôraznejšie volá po zmene, lebo občania Slovenska si už naplno uvedomili, že Róbert Fico už dávno nie je ľavicový politik, ale poslušný poskok mečiarovských privatizérov, tak preto týmto verejne vyzývam predsedu vlády, aby navždy zmizol z politickej mapy a uvoľnil miesto slušnosti a spravodlivosti!“
„Pán Tóth, môžete nám prezradiť aspoň jedno meno z tých stoviek žiadostí, ktoré ste spomenul v úvode svojho vystúpenia?“ spýtal sa Eugen Korda a hlasným cvaknutím spustil starosvetskú kameru.
„Dušan Čaplovič, Renáta Zmajkovičová a Pavol Paška,“ odvetil som. „Mohol by som vám uviesť aj ďalších. Dušana Čaploviča poznám už najmenej štyridsať rokov. Najprv ako výborného stredovekého archeológa a zároveň aj zapáleného komunistu, ktorý napriek svojim funkciám zostal slušným človekom. Práve Dušan Čaplovič sa mi v slabej chvíli zdôveril, že už jednoducho nedokáže pochopiť, prečo sa Róbert Fico nechal opantať takými lacnými čačkami ako sú jeho drahé hodinky a slečna Trošková. Ako archeológa ho tiež veľmi zarmútilo, keď predseda vlády namiesto toho, aby v reálnom živote nášho obyvateľstva zaviedol pästné kliny a staroslovenské ideály skromnosti, sa čoraz viac ponára do smradľavého bahna Bašternákovského komfortu.
Ani nie pred týždňom,“ zvedavo som sa pozrel či suchá haluz, na ktorej sa uvelebil pán Korda unesie jeho váhu, „mal som veľmi zaujímavý rozhovor s pani Zmajkovičovou a Pavlom Paškom. „Hodil nás cez palubu,“ povedala mi na rovinu bývala krajská predsedníčka v Trnave. „A to len kvôli takej drobnosti, akou bolo mizerných pár miliónov okolo financovania toho poondiateho cétečka. Čo sa s Róbertom stalo? Niekedy bez mihnutia oka dokázal uhrať také mamutie škandály ako mýtny tender, emisné kvóty alebo dlhy dodávateľom jeho dobrého kámoša z Váhostavu. Nie, to už to nie je ten starý, dobrý Fico, ktorý sa vždy zastal každého člena Smeru. Veď koho nedávno uprednostnil pred Marekom Maďaričom? Fuúúúj, toho kapitána!! A nás, len pre pár mizerných šupov vyhnal z Národnej rady!“
„A čo radoví členovia?“ spýtala sa pani Kovačičová. „Pán Tóth, budúci predseda KDH Richard Vašečka tvrdí, že má širokú podporu celej členskej základne vo všetkých regiónoch Slovenska.“
„Z radových členov Smeru ma naliehavo oslovili moji dobrí susedia Ferko, Jožko, Klement a Alojz, s ktorými sa každý večer poriadne namažem. Tiež ma oslovila moja zlatá ženička Andulka, ktorá ma každý večer na fúriku obetavo vozí domov. A nesmiem zabudnúť ani na tri moje zlaté kozičky Micu, Cicu a Icu, psa Dunča a dvanásť prvotriednych angorákov.“
Pri vedľajšom dome zastalo auto, ktoré svojim dizajnom muselo nadchnúť každého automobilového fanúšika.
Z auta mladícky povyskočil poslanec OĽANO Richard Vašečka. Nový predseda KDH sa najprv zbožne prežehnal. V nádržke na ostrekovač si namočil prsty vo svätenej vode a s kajúcnym pohľadom hriešnika si kvokol do páchnucej hnojovky, ktorú každý večer tajne vypúšťam na jeho pozemok.
Auto bolo vymodelované do netradičného tvaru barokovej kazateľnice. Kapotu tvoril rozprestretý plášť patrónky Slovenska. Na kryt svetlometov výborne poslúžili helmice rímskych Kristovrahov. Ostrekovač na prednom skle mal tvar úst anjela, ktoré sa na jeden pomodlený Otčenáš otvárali a zatvárali. A brzdové svetlá boli efektne zamaskované ako nevinné oči svätej Barbory.
„Pochválen Ježiš Kristus, susedko,“ s neskrývaným obdivom som pozdravil nového predsedu KDH. „Riško!! Ani netušíš, aký som rád že KDH už nevedie ten neveriaci skunk Hlina, ale taký vzácny a zbožný človek ako si ty!“
„Starááá potsem!!“ nadšene som skríkol. „Anduláá, rýchlo potsem, lebo sa stal zááázrak!“
Moju zlatú Andulku som objal okolo pliec a spolu sme sa s doširoka vytreštenými očami pozerali ako nad hlavou sv. Vašečku zrazu zažiarila nádherná svätožiara. Svätého Vašečku najprv obstúpili naše tri kozičky Mica, Cica a Ica. Potom si svoju šedivú hlávku o neho oprel náš Dunčo a hneď nato z klietok vybehli všetky angoráky, lebo tiež zatúžili po nežnom pohladení nového predsedu KDH.
