Denník N

Z Hollywoodu sa vrátil do Moskvy

Pred 70 rokmi, 11. februára 1948, zomrel sovietsky filmový režisér Sergej Michajlovič Ejzenštejn. V roku 1925 natočil film Krížnik Potemkin, ktorým sa zlatými písmenami zapísal do svetovej kinematografie.

Sergej M. Ejzenštejn sa narodil v Rige 23. januára 1898. Po vzore otca študoval architektúru. Začala sa vojna a on si obliekol uniformu červenoarmejca. Po utíchnutí vojnového besnenia prišiel do Moskvy, kde sa venoval divadelnej tvorbe. Zaujal ho však najmä film, ktorý sa v 20. rokoch minulého storočia stával významným fenoménom. Debutoval snímkou Glumovov denník, po ktorej nasledoval jeho prvý celovečerný film Štrajk v roku 1924 a Krížnik Potemkin o rok neskôr. (https://www.csfd.cz/film/32365-kriznik-potemkin/prehled/). Práve ním si získal uznanie nielen doma, ale aj v zahraničí. Napriek silnej cenzúre si zachoval vlastný rukopis. Ním priblížil mnohé historické udalosti, vrátane októbrovej revolúcie v roku 1917 (Október – Desať dní, ktoré otriasli svetom, ktorý pripravil k 10. výročiu Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie).

Stalin Ejzenštejnovi dôveroval a dovolil mu, aby so spolupracovníkmi Grigorijom Alexandrovom a Eduardom Tissem mohli prezentovať svoje filmy v mestách západnej Európy, čo vnímal ako významnú prezentáciu sovietskeho umenia a úspechov komunistického systému. Ejzenštejn mal zároveň možnosť zoznámiť sa s pokrokmi, ktoré zaznamenala svetová kinematografia a čo mohol uplatniť v ďalších svojich dielach.

V máji 1930 prišli všetci traja tvorcovia do Hollywoodu, kde im ponúkli zmluvu na vtedajších 100 tisíc dolárov (dnes asi jeden a pol milióna). Zasiahol však Frank Pease, technický šéf, známy svojimi antikomunistickými postojmi, a zmluvu museli zrušiť. Ejzenštejn sa stretol v Hollywoode s Charliem Chaplinom, ktorý mu odporučil, aby spracoval vo filmovej podobe diela Uptona Sinclaira, ktoré boli obľúbené aj v Sovietskom zväze. Práce na projekte sa začali v Mexiku, no po zásahu Stalina, ktorý zrazu videl v Ejzenštejnovi dezertéra, Sinclair stratil záujem o spoluprácu a urobil dva celovečerné filmy na vlastnú päsť.

Ejzenštejnove možnosti boli limitované režimom, ktorý ho mal pod zvýšeným dohľadom. Problémy spôsobil ďalším filmom Bežinova lúka v roku 1935. Tragicky sa jeho uvedenie skončilo pre šéfa sovietskeho filmového priemyslu Borisa Šumjatského, ktorého v roku 1938 počas Stalinských čistiek odsúdili na smrť a zastrelili. Ejzenštejn sa trestu vyhol, dostal od Stalina „druhú šancu“ – natočiť film o Alexandrovi Nevskom s hudbou Sergeja Prokofieva, čo mu vynieslo Leninov rad a Stalinovu cenu. Film so zjavnými protinacistickými narážkami však po podpise zmluvy Molotova s Ribbentropom stiahli z distribúcie a znova ho začali premietať, až keď nemecké vojská prepadli Sovietsky zväz. Počas vojny pracoval režisér Ejzenštejn na trilógii o cárovi Ivanovi Hroznom. Prvý diel sa Stalinovi páčil, opäť autorov ocenil, no s pokračovaním už nebol spokojný a tak dielo zostalo nedokončené. Aj tieto problémy sa podpísali pod Ejzenštejnov zdravotný stav. Slávny sovietsky režisér Sergej Michajlovič Ejzenštejn zomrel po silnom infarkte ako 50-ročný 11. februára 1948, teda pred 70 rokmi.

Teraz najčítanejšie