Denník N

,, Patrónka “ = Patronát kto ovláda mentalitu a riadi štát

 

Nemám na mysli bratilavskú križovatku známu každodennými zápchami, ale patrónku Slovenska. Je veľmi   poznášajúci pocit byť občankou krajiny, ktorej patrónkou je rovno Matka Božia. V Šaštíne, Litmanovej, Levoči, Živčákovej, a na zopár ďalších miestach sa na počesť jej patronátu konajú púte, nad ktorými zvyčajne spolu s predsedom VÚC, máva záštitu. Domnievam sa, že je to pre ňu veľmi náročné, pretože ani v dnešných postmoderných časoch očividne nie je v najlepšej fyzickej kondícii, o čom svedčí jej sedmoro bolestí.  Nie je pritom vôbec také isté, či sedem bolestí už mala, alebo ich nadobudla až potom, čo sa stala našou patrónkou. Viem si predstaviť, že na Slovensku ju môže trápiť pečen, žalúdok či zuby, ale  myslím si, že sedmoro bolesti je veľa aj na Matku Božiu. Tradícia siedmich bolestí vznikla v oblasti Tokaja. Pôvodne tam obyvatelia pri pití vína a najmä po jeho vypití zažívali len päť bolestí – podľa počtu vypitých putní, ktorých bývalo najviac päť. Až po tom, čo sa Maďari dopracovali k extrémne vysokému počtu vinorodých cibéb a zvýšili počet putní na šesť, a čo Slováci z kadejakých konšpiračných zdrojov vymysleli, že počet putní sa už zvyšovať nedá, mám dojem, že pomstili svoju urazenosť maďarskými úspechmi aspoň počtom bolestí. Stať sa patrónkou Slovenska nebolo vôbec jednoduché. V mene Matky Božej museli svoje žiadosti predkladať Vatikánu, až sa napokon pápež Benedikt XIII na naliehanie slovenských svätých v roku 1727 uľútostil a žiadostiam  vyhovel. Je pozoruhodné, že pápež urobil Máriu našou patrónkou v čase, keď Slovenske ešte neexistovalo. Aký bol dovtedy jej vzťah k Slovensku nie je známe, ale z historických dokumentov sa dozvedáme, že bola týmto nečakaným súhlasom pápeža zaskočená, keďže po takom dlhom čakaní už prestávala dúfať a veľmi sa jej do toho nechcelo. A to ešte netušila, že 8. Decembra 1854 ju Svätý otec Pius IX dogmou o nepoškvrnenom počatí Panny Márie vyhlási aj za nepoškvrnenú. V tomto prípade už protestovať nemohla, pretože  ani Božia Matka si nemôže dovoliť nerešpektovať vôľu pápeža, i keď jeho pozostatky chcel dav  hodiť do rieky Tiber. Pápež jej nepoškvrnenosť zdôvodnil predovšetkým zásluhami jej syna, keď v odôvodnení doslova povedal: ,,Učenie, že najblahoslávnejšia Panna Mária od prvého počiatku svojho počatia so zreteľom k zásluhám Ježiša Krista uchránená  od poškvrny dedičského hriechu, je od Boha zjavené, a preto mu všetci veriaci musia pevne a stále veriť“. Nestačilo namietať, že Ježišov otec jej nič také nepovedal. Ešte nejaký čas prebiehali protesty, no časom začala liezť kňazom na nervy, že požiadali pápeža, aby celú vec vyriešil. Pápež si zvolil veľmi diplomatickú cestu – poslal ju na nebesia.  Dúfam len, že v našej krajine sa nepostaví observatórium, v ktorom bude zriadená nepretržitá stráž s pozorovaciou službou pre potreby včasného varovania cirkvi pred neohláseným návratom Matky Božej, či jej syna.

Do skorého ,, Ja patronátu “ milí moji čitatelia bez dogmatického aparátu .

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie