BLOG
Nové školstvo
Nové školstvo
1 014

O deťoch v Pjongčangu aj slovenskom parlamente

Témy týždňa 5. 2. 2018 – 11. 2. 2018 | Parlament rokoval o novelách školských zákonov • Pre bratislavské gymnáziá nebude platiť 5-percentná kvóta • V duálnom vzdelávaní je málo študentov • Na rekonštrukciu internátov majú ísť milióny prisľúbené pred troma rokmi

Zdroj: pyeongchang2018

Výrok týždňa

„Všetci nakoniec mierime k tomu, že chceme budovať na Slovensku inkluzívny systém. Všetci uznávame, že sa to nedá robiť z večera do rána, že na to potrebujeme dajme tomu ten desaťročný horizont, a všetci chápeme, že obmedzovaním tohto elitného prúdu škôl pre elitné deti sa nakoniec blížime k tomu ideálu inklúzie.“

Martina Lubyová (nom. SNS)
ministerka školstva
v parlamentnej rozprave o kvótach pre osemročné gymnáziá | 7. 2. 2018

 

Výber z udalostí

• Koncom uplynulého týždňa sa pozornosť celého sveta upriamila na štart zimnej olympiády v juhokórejskom Pjongčangu. V rámci úvodného ceremoniálu sme mali možnosť sledovať aj príbeh piatich detí z budúcnosti – Haenaroe, Ara, Puri, BichaeNuri– ktoré cestovali v čase nasledujúc Bieleho tigra, jedného zo štyroch mierových ochrancov v kórejskom folklóre.

O budúcnosti detí na Slovensku rozhodoval v minulom týždni parlament. Poslanci rokovali o dvoch koaličných a jednom opozičnom návrhu zákona týkajúcich sa školstva.

• Skupina koaličných poslancov za SNS Eva SmolíkováAndrej DankoTibor BernaťákTibor Jančulapredložili návrh novely školského zákona, ktorým chceli umožniť elektronické podávanie prihlášok do materských, základných, špeciálnych aj stredných škôl. Novela, ktorú parlament schválil, tiež ruší povinnosť tlačiť triedu knihu v závere školského roka a spresňuje zoznam osobných údajov, ktoré školy a školské zariadenia môžu spracovávať.

S pozmeňujúcim návrhom k novele neuspel opozičný poslanec Miroslav Sopko (OĽaNO), ktorý chcel zaviesť povinnosť na zasielanie štatistických výkazov zo škôl výlučne elektronickou formou.

• Rovnaká skupina poslancov SNS predložila aj návrh novely zákona o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, ktorého cieľom bolo odňať riaditeľom školských zariadení právomoc rozhodovať vo veciach výchovy a vzdelávania v správnom konaní. Národniari tento návrh presadili.

Pozmeňujúci návrh  od Ondreja Dostála (OKS, klub SaS), Zuzany Zimenovej (nez.), Lucie Ďuriš Nicholsonovej (SaS) a Simony Petrik (SPOLU), aby sa na rozhodovanie riaditeľa materskej školy vzťahoval rovnaký predpis ako pri riaditeľoch základnej či strednej školy, podporu nezískal.

Spolupredkladateľka Zimenová to okomentovala s tým, že pri prijímaní detí do kapacitne nedostatočných škôlok vládne svojvôľa. Vláda podľa nej na jednej strane kapacity rozširuje slimačím tempom a na strane druhej koaliční poslanci pravidelne neschvaľujú opozičné návrhy, vďaka ktorým by bolo možné vytvárať nízkoprahové detské skupiny.

• Termíny a podmienky prijímania detí do materských škôl sa budú zverejňovať už čoskoro. K 15. septembru 2017 ministerstvo školstva evidovalo vyše 160-tisíc zapísaných detí a 12 324 nevybavených žiadostí o prijatie do materskej školy. V aktuálnom školskom roku je na Slovensku v prevádzke takmer 3-tisíc škôlok, z toho vyše 90 % zriadených samosprávami. Súkromných je 156 a cirkevných 86.

• Na prebiehajúcej schôdzi bude parlament rokovať aj o návrhu opozičného poslanca Ota Žarnaya (SPOLU), ktorým by chcellimitovať dĺžku funkčného obdobia riaditeľa školy a školského zariadenia na maximálne dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia.

Plénum zároveň rozhodne o návrhu skupiny poslancov z hnutia OĽaNO, ktorým chcú zaviesť povinnosť začleňovať deti zo sociálne znevýhodneného prostredia do vzdelávacieho systému od dovŕšenia tretieho roku života.

O potrebe zmeny zákona, podľa ktorého mali byť dvojročné deti od roku 2020 povinne prijímané do materských škôl, sa v súčasnosti diskutuje v Českej republike.

• Opoziční poslanci Miroslav Beblavý (SPOLU), Veronika Remišová, Miroslav Sopko (obaja OĽaNO) a Zuzana Zimenová (nez.) pozmeňujúcim návrhom usilovali aj o ročný odklad platnosti obmedzených kvót pre osemročné gymnáziá.

S návrhom však napokon uspela skupina vládnych poslancov okolo Jaroslava Pašku (SNS), ktorá presadila, aby pôvodná 5%-ná kvóta neplatila len v hlavnom meste. V Bratislave na gymnáziá bude môcť zo základných škôl prestupovať 10 % žiakov. Aj tu však budú platiť výnimky, a to pre žiakov, u ktorých sa vyžaduje overenie špeciálnych schopností, zručností alebo nadania. Pri nich sa pre prijímacie konanie na školský rok 2018/2019 neuplatní žiadne obmedzenie.

• Predseda školského výboru parlamentu Ľubomír Petrák (Smer-SD) nepovažuje zvýšenie plánovaných kvót pre bratislavské gymnáziá za konečné riešenie. Podľa ministerky Martiny Lubyovej (nom. SNS) ich znižovanie zabezpečí budovanie inkluzívneho systému vzdelávania.

Ministerka zároveň avizovala prijatie ďalšej novely školského zákona, ktorou kompetencie odborov školstva okresných úradov v sídlach krajov prejdú z ministerstva vnútra späť na ministerstvo školstva. Práve tieto odbory rozhodujú okrem iného aj o počte otváraných tried a prijímaných žiakov na osemročné gymnáziá.

• V Bratislave sa po už prijatej novele musí znížiť počet tried a žiakov zhruba o polovicu. Najviac to zasiahne súkromné a cirkevné školy. Na výsledky žiakov slovenských cirkevných gymnázií poukázal Tomáš Eichler ktorý zároveň upozornil, že petíciu za prehodnotenie plánovaných opatrení podpísalo vyše 3600 ľudí.

• Na pretras v uplynulom týždni prišli aj stredné odborné školy, a to v súvislosti s duálnym vzdelávaním. Poslanec Branislav Gröhling (SaS) upozornil na to, že Slovensku hrozí nutnosť vrátiť desiatky miliónov eur, ktoré na rozvoj duálneho vzdelávania poskytla Európska únia.

Vrátenie peňazí podľa poslanca hrozí, ak do roku 2020 nebude zapojených 12tisíc študentov, v súčasnosti je ich približne 2500. „Realita je taká, že o duálne vzdelávanie je minimálny záujem, zapojili sa doň sotva tri percentá študentov,“ vysvetľoval Gröhling a ministerku Lubyovú vyzval, aby sa problematike bezodkladne venovala.

Ministerstvo reagovalo vyhlásením, že je predčasné vyjadrovať sa k možnému nenaplneniu podmienok národného projektu zameraného na podporu duálneho vzdelávania. Rezort tiež avizuje novelu zákona o odbornom vzdelávaní, ktorá má jeho zatraktívneniu napomôcť.

• Gröhlingov návrh na zmeny v systéme duálneho vzdelávania v minulom týždni parlament nepodporil. Chcel napríklad zrušiť znižovanie objemu financií pre školy, ktoré sa do duálneho vzdelávania zapoja, riešiť obmedzené možnosti dohľadu riaditeľov škôl nad priebehom vzdelávania na pracoviskách, či odstrániť administratívnu záťaž spojenú so zapájaním sa zamestnávateľov.

• Aj počas uplynulého týždňa vysokoškolskí študenti a rektori vyzývali vládu na splnenie sľubu a vyčlenenie dostatočných prostriedkov na rekonštrukciu internátov. Študentská rada vysokých škôl (ŠRVŠ) zareagovala na vyjadrenie premiéra Roberta Fica (Smer-SD), ktorý navrhol preplatenie každej faktúry z rekonštrukcie internátov.

„Nechápeme, prečo sa nedá dodržať sľub z roku 2015, tak či tak sa bude musieť spraviť rozpočtové opatrenie z ministerstva financií, pán premiér osobne ani úrad vlády faktúry platiť nemôže,“ poznamenal k tomu predseda ŠRVŠ Bálint Lóvasz.

• Premiér sa napokon počas stretnutia s rektormi dohodol na tom, že v najbližších dvoch rokoch pôjde na rekonštrukciu internátov spolu 50 miliónov eur. Práve takúto sumu Robert Fico prisľúbil už v roku 2015 ako predseda jednofarebnej vlády strany Smer-SD počas predvolebnej kampane k ostatným parlamentným voľbám.

To, že na financovanie obnovy študentských domovov nejde dosť peňazí, potvrdil aj Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) a vidí v tom aj jeden z dôvodov odchodu študentov do zahraničia. „Na rekonštrukciu internátov bolo z celkových kapitálových výdavkov čerpaných iba 2,54 percenta, čo dáva slabý predpoklad na realizáciu ich obnovy a modernizácie,“ skonštatovala hovorkyňa NKÚ.

Kontrolóri upozornili aj na to, že počet študentov na slovenských verejných vysokých školách neustále klesá. V roku 2016 sa v porovnaní s rokom 2014 znížil o takmer 25-tisíc, čo predstavuje pokles až o pätinu. Dôvodom nie je len demografický vývoj, ale aj odchod veľkého počtu študentov, a to najmä na české univerzity.

 

Všimli sme si

• O tom, zvyšujúci sa počet slovenských mladých ľudí má záujem o štúdium aj v Dánsku, rozprával pre týždenník Trend spoluzakladateľ agentúry Scandinavian Study Roman Hutira.

• Martin Kuruc z Centra pedagogického výskumu UK pre portál Čierna labuť hovoril o motiváciách slovenských detí učiť sa. Podľa zistení sú až tri štvrtiny detí motivované „zvonka,“ a to známkou či strachom z neúspechu. Iba menej ako desatinu detí k učeniu motivuje radosť s poznávania. Podľa Kuruca známkovanie učeniu nepomáha a malým deťom vyslovene škodí.

• Kino Lumière v spolupráci s občianskym združením RATA, ktoré sa venuje deťom s poruchou autistického spektra a ADHD, v priebehu februára a marca premieta v rámci cyklu Kino pre deti – senzoricky prispôsobené filmy. Cieľom je sprístupniť návštevu kina tým detským divákom, ktorí kvôli špecifikám zmyslového vnímania a správania sa bežné kino nenavštevujú.

Pozrite si video z britskej kampane, ktorej cieľom bolo umožniť bežnej populácii vcítiť sa do kože autistu.

 

Editor vydania: Peter Dráľ | noveskolstvo.sk

 

Podporte kampaň – odoberajte newsletter mailom. Chcem vedieť viac

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|