BLOG
Patrik Ölvecký
Patrik Ölvecký
407

Tradičná politika stále dominuje, len je atakovaná a destabilizovaná

Posledné roky – či už u nás alebo v zahraničí – ukázali, že bežná, typická politika ľudí neláka. Chcú zmenu, proti zaužívanému volia protestne nové smery, prúdy. Sú sklamaní z politikov tradičných, niekedy aj len politicky korektných – takých, akí tu sú celé roky. Áno, často aj oprávnene. Je však celkom možné, že po istom precitnutí bude tradičná politika predsa len späť.

© Getty Images

Samotný proces začal už omnoho skôr, než napríklad zvolením českého prezidenta Miloša Zemana pred piatimi rokmi či výhrou Donalda Trumpa v USA. České hnutie ANO vzniklo napríklad už v roku 2011.

Na pohľad protestne sa však profilovali aj naši Obyčajní ľudia, ktorí, pri všetkej úcte, sú síce netradičnou stranou, na druhej strane však vcelku “normálnou” a neextrémne orientovanou, či hnutie Borisa Kollára. Neputujú spoločnosťou s prívlastkom kontroverzné a názory v nej okolie nedestabilizujú. Českí Piráti detto.

Strany, ktoré mám na mysli, však svoj cieľ – protestnosť, netradičnosť – presiahli. Spoločnosť svojimi názormi rozdeľujú a vytvárajú v nej príchuť, ktorí sa voličom ostatných strán nepáči omnoho viac než výsledky bežného politického zápolenia. Tieto strany a ich lídri vytvorili akýsi novodobý kult, riadiaci sa heslom “tradiční politici zlyhali, my ich nahradíme a bude lepšie”. Žiaľ, profilovali sa často aj z nepolitikov, ktorí iba baštia po moci a ich odhodlanie a hrdosť je pre ľudí natoľko atraktívna, že si povedia, že voliť ich skúsia. Bude sranda, prinajhoršom. Taktiež nemajú problém využiť svoje “rétorické” schopnosti a z tém banálnych urobiť kuriozity, prípadne celý program založiť na stabilnej, spoločnosťou rezonujúcej téme. A stačí, že je jedna, zato veľmi silná.

V prípade jednotlivcov je stratégia nemenná. Často populistickí (rozumejte využívajúci lákavé, ale aj zbytočné témy na obalamutenie čo najväčšieho publika), osočujúci, kritizujúci, a najmä politicky nekorektní. Takí sú a väčšine sa to páči.

Testovanie prebieha

Teraz sú pri moci. Naplno odhalení, dokazujú, kým naozaj sú. Ich politika ženie prvé plody, v prípade tých, čo sú tu dlhšie, už aj prvý zostup. Často sa ukáže, že nie sú o nič lepší, než tí, proti ktorým tak hlasno broja. Dokážu, že sú neskúsení, že ich názory sa zdegenerujú do podoby, ktorá postupne nebude akceptovaná ani časťou ich pôvodného voličstva.

O skupine, ktorá ich volí, nie je vhodné hovoriť v negatívnych superlatívoch. Sú to ľudia ako ostatní, slobodní a s vlastným názorom. Niektorí podľahli možnej charizme, iní boli len utrápení z celkovej klímy v spoločnosti.

Tri príklady/dôkazy hovoria za všetko. Že ich názory sa začínajú meniť a ich očarenie s takzvaných netradičných politikov ustupuje.

V príkladoch neuvádzam žiadne slovenské voľby. Pre zmysluplnú analýzu sa veľké voľby konali príliš dávno, vývoj podobný s nasledujúcimi príkladmi sa však dá očakávať. Ak nič iné, voľby do VÚC z posledného novembra nám dávajú pravdepodobnú, ak nie stopercentnú istotu.

1 / Ešte jedno obdobie

Prezidentské voľby v Česku odhalili, že spoločnosť je rozdelená presne tak ako si to vysníval súčasný prezident. Úspešne ju rozdelil svojimi názormi a príliš veľkou otvorenosťou. Profesor Jiří Drahoš mu vo voľbách nestačil, zato však vytvoril komunitu viac než 2,5 milióna ľudí, ktorých je len o 150 000 menej než tých druhých. Pre budúcnosť veľmi dobrá správa.

2 / Nie je to tak, ako to vyzerá

Parlamentné voľby spravidla a aj z logiky veci vyhráva strana s najväčším počtom hlasov. Voľby v Česku vyhralo ANO, dnes naviac koketujúce so spoluprácou so zvláštnou SPD a komunistami. Ich spoločné percentá sú však len o niečo vyššie než hlasy opozície. V snemovni síce tvoria silnú väčšinu, voliči opozície však dali jasnú výstrahu, že politike týchto troch skupín veľmi neveria.

3 / Prvé (aj posledné) obdobie

Donald Trump pravidelne vedie v štatistikách najnižšej popularity amerických prezidentov. Jeho zvolenie nebolo o nič prekvapujúcejšie než to, že voľby na počet hlasov so značnou prevahou vyhrala Hillary Clinton. Systém je systém a Amerika silnou demokraciou. Aj preto sa výsledok voľby zaobišiel bez obvinení a podozrení zo strany opozície (mimo ovplyvňovania volieb zahraničím). Na druhej strane, počet voličov i percentálny podiel jedného i druhého je zarážajúci, vhodne korešpondujúci s teóriou, že politika Donalda Trumpa je skutočne zvláštna. Azda nikoho neprekvapí, keď svoje prezidentovanie o dva a pol roka neobháji.

Možno to znie príliš optimisticky, ale tradičná politika, snáď poučená z rokov utláčania, ochránená od toxických politikov, sa vráti, a to s čo najväčšou pompou. V roku 2020.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Politika + Architektúra + Zamyslenia / / / Architektúra ma udivuje, snaha o zmenu fascinuje.

Blogy

|