Denník N

Tradičná politika stále dominuje, len je atakovaná a destabilizovaná

© Getty Images

Posledné roky – či už u nás alebo v zahraničí – ukázali, že bežná, typická politika ľudí neláka. Chcú zmenu, proti zaužívanému volia protestne nové smery, prúdy. Sú sklamaní z politikov tradičných, niekedy aj len politicky korektných – takých, akí tu sú celé roky. Áno, často aj oprávnene. Je však celkom možné, že po istom precitnutí bude tradičná politika predsa len späť.

Samotný proces začal už omnoho skôr, než napríklad zvolením českého prezidenta Miloša Zemana pred piatimi rokmi či výhrou Donalda Trumpa v USA. České hnutie ANO vzniklo napríklad už v roku 2011.

Na pohľad protestne sa však profilovali aj naši Obyčajní ľudia, ktorí, pri všetkej úcte, sú síce netradičnou stranou, na druhej strane však vcelku “normálnou” a neextrémne orientovanou, či hnutie Borisa Kollára. Neputujú spoločnosťou s prívlastkom kontroverzné a názory v nej okolie nedestabilizujú. Českí Piráti detto.

Strany, ktoré mám na mysli, však svoj cieľ – protestnosť, netradičnosť – presiahli. Spoločnosť svojimi názormi rozdeľujú a vytvárajú v nej príchuť, ktorá sa voličom ostatných strán nepáči o nič menej než výsledky bežného politického zápolenia. Tieto strany a ich lídri vytvorili akýsi novodobý kult, riadiaci sa heslom “tradiční politici zlyhali, my ich nahradíme a bude lepšie”. Žiaľ, profilovali sa často aj z nepolitikov, ktorí iba baštia po moci a ich odhodlanie a hrdosť je pre ľudí natoľko atraktívna, že si povedia, že ich voliť skúsia. Bude sranda, prinajhoršom. Taktiež nemajú problém využiť svoje “rétorické” schopnosti a z tém banálnych urobiť kuriozity, prípadne celý program založiť na stabilnej, spoločnosťou rezonujúcej téme. A stačí, že je jedna, zato veľmi silná.

V prípade jednotlivcov je stratégia nemenná. Často populistickí (rozumejte využívajúci lákavé, ale aj zbytočné témy na obalamutenie čo najväčšieho publika), osočujúci, kritizujúci, a najmä politicky nekorektní. Takí sú a väčšine sa to páči.

Testovanie prebieha

Teraz sú pri moci. Naplno odhalení, dokazujú, kým naozaj sú. Ich politika ženie prvé plody, v prípade tých, čo sú tu dlhšie, už aj prvý zostup. Často sa ukáže, že nie sú o nič lepší, než tí, proti ktorým tak hlasno broja. Dokážu, že sú neskúsení, že ich názory sa zdegenerujú do podoby, ktorá postupne nebude akceptovaná ani časťou ich pôvodného voličstva.

O skupine, ktorá ich volí, nie je vhodné hovoriť v negatívnych superlatívoch. Sú to ľudia ako ostatní, slobodní a s vlastným názorom. Niektorí podľahli možnej charizme, iní boli len utrápení z celkovej klímy v spoločnosti.

Tri príklady/dôkazy hovoria za všetko. Že ich názory sa začínajú meniť a ich očarenie s takzvaných netradičných politikov ustupuje.

V príkladoch neuvádzam žiadne slovenské voľby. Pre zmysluplnú analýzu sa veľké voľby konali príliš dávno, vývoj podobný s nasledujúcimi príkladmi sa však dá očakávať. Ak nič iné, voľby do VÚC z posledného novembra nám dávajú pravdepodobnú, ak nie stopercentnú istotu.

1 / Ešte jedno obdobie

Prezidentské voľby v Česku odhalili, že spoločnosť je rozdelená presne tak ako si to vysníval súčasný prezident. Úspešne ju rozdelil svojimi názormi a príliš veľkou otvorenosťou. Profesor Jiří Drahoš mu vo voľbách nestačil, zato však vytvoril komunitu viac než 2,5 milióna ľudí, ktorých je len o 150 000 menej než tých druhých. Pre budúcnosť veľmi dobrá správa.

2 / Nie je to tak, ako to vyzerá

Parlamentné voľby spravidla a aj z logiky veci vyhráva strana s najväčším počtom hlasov. Voľby v Česku vyhralo ANO, dnes naviac koketujúce so spoluprácou so zvláštnou SPD a komunistami. Ich spoločné percentá sú však len o niečo vyššie než hlasy opozície. V snemovni síce tvoria silnú väčšinu, voliči opozície však dali jasnú výstrahu, že politike týchto troch skupín veľmi neveria.

3 / Prvé (aj posledné) obdobie

Donald Trump pravidelne vedie v štatistikách najnižšej popularity amerických prezidentov. Jeho zvolenie nebolo o nič prekvapujúcejšie než to, že voľby na počet hlasov so značnou prevahou vyhrala Hillary Clinton. Systém je systém a Amerika silnou demokraciou. Aj preto sa výsledok voľby zaobišiel bez obvinení a podozrení zo strany opozície (mimo ovplyvňovania volieb zahraničím). Na druhej strane, počet voličov i percentálny podiel jedného i druhého je zarážajúci, vhodne korešpondujúci s teóriou, že politika Donalda Trumpa je skutočne zvláštna. Azda nikoho neprekvapí, keď svoje prezidentovanie o dva a pol roka neobháji.

Možno to znie príliš optimisticky, ale tradičná politika, snáď poučená z rokov utláčania, ochránená od toxických politikov, sa vráti, a to s čo najväčšou pompou. V roku 2020.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Patrik Ölvecký

Patrik Ölvecký

Politika + Architektúra + Zamyslenia / / / Architektúra ma udivuje, snaha o zmenu fascinuje.