Boj proti „fake news“: čas na systematický a vedecký prístup

Predložená výskumná správa sumarizuje kľúčové zistenia a odporúčania získané z aktuálnych analýz skúmajúcich fungovanie viacerých európskych organizácií a iniciatív zaoberajúcich sa falošnými správami, populárne označovanými ako „fake news“.

Hlavné zistenia

• Najväčšie výzvy a problémy sťažujúce dosahovanie cieľov, ktoré uviedli organizácie a iniciatívy na kontrolu a odhaľovanie faktov (fact-checking and debunking organisations and initiatives – FC-DOIs), zahŕňajú nedostatok zdrojov a nedostatočné povedomie zainteresovaných strán o otázkach týkajúcich sa dezinformácií (obrázok 1).

 

Obrázok 1. Najvážnejšie problémy v boji s hoaxmi a falošnými správami

• Hoci existuje jasný všeobecný cieľ stanovený pre všetky FC-DOIs, nedostatočne jasné sú čiastkové ciele a aplikované zásady týkajúce sa vnútorných procesov fungovania organizácií.

• Počet odhalených správ / hoaxov (priemer za ostatné tri mesiace) sa v jednotlivých krajinách výrazne líši a je veľmi závislý od kontextu – ovplyvňuje ho všeobecná politická situácia a ad hoc udalosti, ako sú napr. volebné kampane.

• Väčšina FC-DOIs je „špecializovaná“ len na jeden typ obsahu (obrázok 2). Hoci je známe, že špecifický vizuálny obsah (fotografie, YouTube) má oveľa väčší dosah z hľadiska šírenia falošných správ ako text, skúmané organizácie mu venujú menšiu pozornosť.

 

Obrázok 2. Typ obsahu analyzovaného FC-DOIs

• Rozsah, v akom sa v týchto projektoch používa automatizovaný a poloautomatizovaný softvér, je veľmi nízky, a to napriek tomu, že už sú k dispozícii komplexné „end-to-end“ počítačové riešenia na kontrolu faktov (obrázok 3). Podobne väčšina FC-DOIs síce venuje pozornosť revízii svojich nástrojov, ale stále existuje značný počet takých, ktoré túto možnosť zatiaľ nezvažovali.

Obrázok 3. Typ analýzy pre spracovanie informácií

• Väčšina FC-DOIs si vyberá svoje záujmové zdroje a médiá podľa určitých vopred definovaných kritérií, z ktorých najbežnejším je „verejný záujem v oblasti informácií“. Okrem toho, väčšina FC-DOIs využíva mechanizmy hodnotenia zdroja informácií (napríklad dôveryhodnosť, nezávislosť). Avšak aj tie, ktoré venujú pozornosť nezávislosti zdrojov, sa spoliehajú len na ľudský faktor – odborné znalosti ľudí a ich subjektívne hodnotenia.

• Takmer všetky projekty predpokladajú dopad v politickej a humánnej sfére a väčšina z nich si uvedomuje spoločenský vplyv, ktorý vo všeobecnosti môže mať ich činnosť. Napriek tomu väčšina FC-DOIs nesleduje, nemonitoruje a nehodnotí žiadny z týchto dopadov.

• Mnohé z FC-DOIs v rámci hodnotenia svojej efektivity uviedli fakty dokazujúce, že výsledky ich práce „určujú agendu“ v mediálnej sfére (napríklad sa na ne odvolávajú „tradičné“ médiá). Toto samo osebe vypovedá o dôležitosti snahy o kontrolu faktov, ktorá dopĺňa existujúce stratégie boja proti dezinformáciám.

• Z rozloženia používateľov, ku ktorým ten-ktorý projekt počas svojho trvania dosiahol, si možno všimnúť, že väčšina projektov má veľmi podobnú mieru rozšírenia používateľskej bázy, pričom najstaršie projekty majú výrazne väčšie publikum.

• Iba málo FC-DOIs sa dostatočne zaoberá svojou udržateľnosťou či podnikateľskými plánmi (obrázok 4).

 Obrázok 4. Koľko organizácií zvažuje dlhodobú udržateľnosť a biznisplány

• Ukazuje sa, že existuje silná spolupráca medzi väčšinou európskych FC-DOIs; respondenti prieskumu o nej informovali v odpovediach (obrázok 5). Zdá sa však, že v boji s dezinformáciami sa vyskytuje aj výrazné prekrývanie, takže existujú krajiny s dvoma alebo dokonca tromi navzájom nezávislými FC-DOIs.

Obrázok 5. Spolupráca s inými podobnými (regionálnymi, európskymi) iniciatívami

• Transparentnosť väčšiny FC-DOIs, pokiaľ ide o metodiku, financovanie a prevádzku, zostáva problematická.

Väčšina FC-DOIs v Európe ukazuje len malú ochotu k transparentnosti týkajúcej sa kľúčových informácií o sebe.

• Počet osôb zapojených do procesu kontroly faktov sa medzi jednotlivými organizáciami značne líši – typicky od 3 do 30. Zaznamenali sme, že takmer dve tretiny FC-DOIs vykazujú nárast počtu pracovníkov.

• Existuje veľký záujem a potenciál zapojiť sa do regulačných otázok súvisiacich s bojom proti online dezinformáciám na národnej i európskej úrovni (obrázok 6).

 

Obrázok 6. Zosúladenie požiadaviek na kvalitu online obsahu s národnou / regionálnou „mediálnou polítikou“

Kľúčové odporúčania

• FC-DOIs by mali rozširovať svoje metodologické prostriedky pri kontrole faktov. To zahŕňa o. i. zapojenie odborníkov z odlišných oblastí a otvorenosť voči novým prístupom vrátane počítačovej sémantickej analýzy. Práve tá sa javí ako naliehavá – vzhľadom na limitované, nedokonalé, pomalé a nákladné prístupy k overovaniu faktov založené na ľudskom faktore. Tieto výzvy sú o to viac aktuálne, keď vezmeme do úvahy nasadzovanie nových metód umelej inteligencie pri tvorbe a distribúcii falošných správ (tzv. digitálne továrne).

• Aktivity v oblasti kontroly faktov a odhaľovania falošných správ, akokoľvek prínosné, neriešia naliehavé a chronické problémy s falošnými správami a hoaxmi – je tu potreba zásadnej zmeny komunikačných politík (napr. kauzálne vysvetlenia), vzdelávacích politík (napríklad v kurikulách mediálnej gramotnosti ) a v regulačných politikách a postupoch.

• FC-DOIs by mali zintenzívniť svoje úsilie a prispôsobiť ho širšiemu pokrytiu špecifických vizuálnych (fotografií) a audiovizuálnych (YouTube) materiálov.

• Možno bude potrebné zvonka pomôcť procesu zvyšovania ostražitosti a dať vyššiu kredibilitu organizáciám a iniciatívam FC-DOIs; rovnako zvýšiť publicitu pre otázky súvisiace s riešením problému dezinformácií. Zároveň je potrebná silnejšia nezávislá a neformálna kontrola občianskej spoločnosti a širšie zapojenie zainteresovaných.

• Existuje potreba vypracovania plánov udržateľnosti činnosti FC-DOIs.

• Bolo by užitočné realizovať hodnotenie výkonnosti európskych FC-DOIs na základe dodatočného súboru kritérií / ukazovateľov, napríklad ekonomických ukazovateľov (meranie pomeru náklady / výstupy, by v tomto kontexte bolo prinajmenšom orientačné).

• Urýchlené, ale pritom komplexné vedecké hodnotenie výkonu všetkých FC-DOIs v EÚ založené na alternatívnych metodikách (možno v porovnaní s FC-DOIs mimo EÚ) sa javia ako žiaduci a účinný prístup k riešeniu urgentných problémov s dezinformáciami.

• Je vysoká pravdepodobnosť, že účinná snaha bojovať proti dezinformáciám sa čoskoro môže stať súčasťou určitej všeobecnej sústavy opatrení kybernetickej bezpečnosti.

Záverečné poznámky

Citované zistenia a odporúčania sú výsledkom pilotného nasadenia úplne novej metodiky na definovanie kľúčových ukazovateľov hodnotenia výkonnosti organizácií kontrolujúcich fakty (fact-checking).

Prezentovaná suma poznatkov z tohto výskumu (ktorého súčasťou je 37 stranová výskumná správa)  je vedľajším výsledkom aktivít spojených s projektom COMPACT. Tento projekt predstavuje tzv. akciu spolupráce a podpory (Cooperation and Support Action), ktorá zapadá do rámca programov Európskej komisie Horizont 2020 a zaoberá sa širšími problémami sociálnych médií a konvergencie. Avšak vzhľadom na urgentný charakter témy šírenia dezinformácií (ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú falošné správy a hoaxy) vkladaných a distribuovaných najmä prostredníctvom online platforiem, podskupina výskumníkov projektu COMPACT realizovala rýchlu, ale vedeckú a zároveň prvú svojho druhu analýzu efektívnosti a účinnosti fungovania organizácií / iniciatív bojujúcich proti falošným správam a hoaxom v Európe. Tento čiastkový výskum sa uskutočnil v období november 2017 – január 2018.

Opísaná iniciatíva, podporovaná zo strany Európskej komisie manažérom pre projekty Albertom Rabbachinom, odráža tiež naliehavú potrebu zapojenia vedeckých metód do dôkladnejšieho, rýchleho a konkrétnejšieho návrhu politík a činností. Výskumníci chcú prispieť k eliminovaniu aktuálnych a bezprostredných hrozieb pre životné záujmy EÚ na národnej aj celoúnijnej úrovni.

Relatívnym nedostatkom tohto výskumu je, že získané údaje a odpovede sú z veľkej časti založené na sebahodnotení respondentov. Aby sa táto nevýhoda zmenšila, štúdia si dala za cieľ moderovať spätné väzby tak, aby boli v maximálnej miere vzájomne porovnateľné. Z hľadiska tohto zámeru boli niektoré otázky doplnené dodatočnými dopytmi predpokladajúcimi kvalitatívnu spätnú väzbu obsahujúcu hlbšie kontextové poznatky o sledovaných organizáciách.

Autori: Tanja Pavleska (SLO), Andrej Školkay (SK), Bissera Zankova (BG), Nelson Ribeiro (PT), Anja Bechmann (DK)

www.compact-media.eu

Kontakty: atanja@e5.ijs.si; askolkay@hotmail.com; bzankova@gmail.com; nelson.ribeiro@fch.lisboa.ucp.pt;anjabechmann@aias.au.dk

Február 2018