Denník N

Jediný z rodu Luxemburgovcov na uhorskom tróne

Pred 650 rokmi, 14. februára 1368, sa narodil slávnemu českému a rímsko-nemeckému kráľovi Karolovi IV. syn Žigmund, ktorý zohral významnú úlohu aj v našich dejinách 14. a 15. storočia.

Niektorí historici o ňom hovoria ako o poslednom stredovekom cisárovi. Bol hlavou Svätej ríše rímskej a z tohto postu zasahoval do chodu európskych dejín i do katolíckej cirkvi.

Žigmundovým rodiskom bolo bavorské mesto Norimberg. Bol synom jedného z najčinorodejších panovníkov Karla IV. a jeho štvrtej manželky Elišky Pomoranskej, ktorá ho príbuzensky spájala s poľským panovníckym rodom (Eliškin dedo Kazimír III. Veľký bol poľským kráľom). Už ako chlapca ho prezývali „ryšavou líškou“ vzhľadom na farbu vlasov, čo sa neskôr v historických spisbách vnímalo ako prefíkanosť.

V roku 1379 ho v Trnave zasnúbili s Máriou, najstaršou preživšou dcérou poľského a uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého. Hoci sa po otcovej smrti stal braniborským markgrófom, vyrastal na Ľudovítovom dvore po boku snúbenice. Vynikal v rytierskych súbojoch, ale aj inteligenciou, ktorou sa prezentoval v spoločenských konverzáciách. Údajne hovoril siedmimi jazykmi. Medzi nimi bola aj poľština, ktorú si osvojil v Krakove. Do hlavného mesta poľského kráľovstva ho poslal starší brat Václav IV., aby si naňho zvykla poľská šľachta i ľud a aj on aby si osvojil miestne zvyky. V roku 1382, po smrti Ľudovíta I., však Poliaci odmietli ďalšie spojenie s Uhorskom. Za svojho kráľa si zvolili Vladislava II. Jagellovského, ktorého manželkou bola mladšia Ľudovítova dcéra Hedviga. Vdova Alžbeta nevidela v Žigmundovi vhodného zaťa a spolu s dcérou sa pozerali po lepšej rodine. To nenechalo Žigmunda ľahostajným, trval na právoplatnosti svojho zasnúbenia s Máriou a 15. novembra 1385 sa s ňou oženil. Svadba sa konala vo Zvolenskom zámku, ktorý dal niekoľko rokov predtým postaviť Ľudovít I. Svadbou sa stal uhorským kráľom, hoci jeho práva neuznávala väčšina uhorskej šľachty a podporu nenachádzal ani u manželky a svokry. Do politickej i vojenskej hry zasiahli Benátky i Neapol. Práve neapolské vojská sa vylodili v uhorských jadranských prístavoch a Karol II. Malý sa dal v posledný deň roka 1385 korunovať za uhorského kráľa. Z koruny sa však dlho netešil, lebo 7. februára 1386 ho smrteľne zranil uhorský šľachtic Blažej Frogáč. Za týmto útokom bola Alžbeta a jej milenec Mikuláš Gorjanský. Pomsta nedala na seba dlho čakať. V júli vojaci Jána Horvátha, prívrženca Karola II., zajali kráľovné a uväznili ich na hradoch Gomnec a Novi Grad. Mikuláš Gorjanský, jeho brat Ján i Blažej Forgáč v boji padli a ich hlavy poslali do Neapola vdove po Karolovi II.

Za zajatím videla Mária manželove intrigy. Žigmund preto urýchlene prišiel s vojskom do Uhorska, kde ho 31. marca 1387 v Székesfehérváre korunovali za uhorského kráľa. V júli sa podarilo Máriu oslobodiť, ale Alžbetu sa už zachrániť nepodarilo. Vlastnoručne ju pred očami dcéry zaškrtil Ján Horváth a jej telo vyhodil z okna obliehaného hradu.

Žigmund musel brániť kráľovstvo pred rozpínavosťou Turkov, ktoré narastalo po legendárnej bitke na Kosovom poli v roku 1389. Dosiahol niekoľko víťazstiev, ale v bitke pri Nikopoli Osmani v roku 1396 jeho 100-tisícové vojsko rozprášili. Dosť problémov mal Žigmund aj doma. Po tragickej smrti Márie, ktorá 13. mája 1395 pri poľovačke tehotná spadla z koňa, začalo byť Žigmundovo nástupníctvo spochybňované. Musel sa brániť útokom Vladislava II. a  pri vzbure uhorskej šľachty v roku 1401 ho dokonca na krátky čas uväznili na hrade Siklós neďaleko Jágru. V roku 1402 po sporoch s bratom vpadol do Čiech, Václava internoval vo Viedni, po troch rokoch sa však bratia zmierili. Do popredia sa dostávali páni z Celje, ktorí dosiahli zasnúbenie ovdoveného kráľa s maloletou Barborou Celjskou. Oženil sa s ňou v roku 1405.

Vojny si vyžadovali peniaze a aj kráľovská pokladnica má svoje dno. V roku 1412 pri vojne s Benátkami si Žigmund požičal od Vladislava II. 37 000 kôp pražských grošov. Vladislav sa poistil a ako zálohu si vyžiadal 13 spišských miest, Podolínec, Hniezde a Starú Ľubovňu. Žigmund veril, že dlh rýchlo vyplatí. Nepodarilo sa a spišské mestá boli s Poľskom spojené ekonomicky viac ako tri storočia, až do roku 1773.

Žigmund zasahoval aj do diania v katolíckej cirkvi. Nahnevalo ho, že pápež podporil ťaženie neapolského kráľa Ladislava, syna Karola II. Zakázal uhorskej cirkvi odvádzať poplatky Rímu a prijímať príkazy Svätej stolice, čo na druhej strane viedlo k exkomunikovaniu Žigmunda, ktorý do cirkevných funkcií menoval svetských gubernátorov.

Napriek tomu (alebo práve preto) to bol práve Žigmund, kto inicioval a zorganizoval koncil v Kostnici, ktorý viedol k opätovnému zjednoteniu katolíckej cirkvi pod jedným pápežom Martinom V. Tento koncil vošiel do histórie najmä vďaka českému kazateľovi Jánovi Husovi. Žigmund mu písomne sľúbil ochranu, aby mohol obhájiť svoje učenie. Ako je všeobecne známe, Jána Husa na koncile obvinili z kacírstva a 6. júla 1415 sa jeho život skončil v plameňoch.

Po Václavovej smrti v roku 1419 sa stal Žigmund jediným dedičom českej kráľovskej koruny. Čechom však jeho meno neznelo dobre. Predovšetkým husitská šľachta mala z jeho panovania obavy. Žigmund zorganizoval križiacku výpravu a jeho vojsko koncom mája 1420 obkľúčilo Prahu. Hoci bol porazený v bitkách na Vítkove a pod Vyšehradom, podarilo sa mu obsadiť Hradčany a dal sa korunovať. Český snem, ktorý sa zišiel na jar nasledujúceho roka v Čáslavi, však Žigmunda odmietol, naopak šľachta na Morave, v Sliezsku a Lužici s jeho nástupníctvom súhlasila. Po prehratej bitke pri Nemeckom Brode 8. januára 1422 Žigmundove vojská z Čiech odtiahli.

Husiti sa pokúsili so Žigmundom vyjednávať a boli ho ochotní uznať za českého kráľa, ak im dovolí šíriť ich učenie. Nestalo sa a tak sa v Čechách rozhorel ozbrojený odpor, ktorý vyvrcholil bitkou pri Lipanoch v nedeľu 30. mája 1434. Po nej sa konečne Žigmundovi otvorila cesta na český trón. Problémy však neprestali. Pridala mu ich aj Barbora, ktorá sršala ambíciami až do tej miery, že ju pre údajnú neveru dal internovať v Oradey. V roku 1424 sa uzmierili, znakom toho bolo, že Barbora dostala ako dar stredoslovenské banské mestá, Zvolenský, Trenčiansky a ďalšie hrady a s nimi súvisiace panstvá.

V posledný májový deň roku 1433 pápež Eugen IV. položil na Žigmundovu hlavu rímsku cisársku korunu.

Posledný z Luxemburgovcov, rímsky cisár, český a uhorský kráľ Žigmund zomrel 9. decembra 1437 v Znojme, kde sa zastavil pri svojej ceste z Čiech do Uhorska. Nezanechal mužských potomkov, sám videl nástupcu na uhorskom tróne v rakúskom vojvodovi Albrechtovi Habsburskom, za ktorého vydal dcéru Alžbetu. Opäť to nebolo po chuti mnohým uhorským magnátom, čo viedlo k ďalším krvavým zrážkam medzi prívržencami rôznych táborov.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.