BLOG
Klára Kusá
Klára Kusá
1 573

Psychiatria nie je na hlavu!

Občas premýšľam aký ma moja práca zmysel. A či vôbec zmysel má. Bola som stvorená pre pomoc iným ľuďom. Mám to v krvi. Teda presnejšie, mám to zapísané kdesi hlboko vo svojom genetickom kóde. No ako sa zmieriť s faktom, že mi moje poslanie bolo odoprené? A bolo mi naozaj odoprené?

Keď som bola malá, chcela som byť umelkyňou. V trinástich spisovateľkou. V šestnástich modelkou (ťažké obdobie môjho života to bolo), v sedemnástich psychologičkou. A potom som sa stala dospelým človekom. A môj život ovládla depresia.

Keď som sa cez ňu preniesla, bola som rozhodnutá pre neurovedu. Alebo medicínu. Fascinoval ma Oliver Sacks a neuveriteľne zriedkavé ochorenia, ktorým sa ako neurológ venoval. A ešte neuveriteľnejšie názvy týchto chorôb. Taká achromatopsia, napríklad. Že vraj farbosleposť. Fascinujúce, no smutné zároveň. Viete si to predstaviť? Nevidieť farby? Človek nemôže ani len šoférovať!

Približne o rok som zistila, že túto prácu vykonávať nemôžem. Moja porucha mi to nedovoľuje. Tak som skúsila rôzne formy umenia, iné záujmy, všeličo možné. Prihlásila som sa na širokospektrálnu výšku, kde som si mohla vybrať predmety, ktoré ma zaujímajú. Nuž, nevydalo. Priznám sa, toto vzdelanie ma štve asi najviac. Bola som vševedom, okolie si myslelo, že sa dostanem, kam si zaumienim. Túžila som ísť na Oxford, je to zároveň druhé najkrajšie miesto, ktoré som kedy navštívila. Nuž, nevydalo.

Vo svojom živote som sa postupne zmierila asi so všetkými negatívnymi aspektmi mojej inakosti. No fakt, že mám problém vyštudovať je pre mňa extrémne bolestivý. A priznám sa, neviem sa s ním zmieriť dodnes. Face the facts, ak nemáte maturitu, ľudia s vami zaobchádzajú ako s odpadom, najmä ak hľadáte dôstojnejšiu prácu. Viem o čom hovorím, na istý čas som musela prerušiť štúdium na strednej.

Napriek tomu mi táto skúsenosť veľa dala. Mala som možnosť pracovať sedem hodín v teplote päť stupňov Celzia, kde som s chudobnými cudzincami v továrni triedila hnilé jablká. Po prvom dni som sa nevrátila. Ako dlho túto činnosť vykonávali oni? Útle dievča oproti mne nemohlo mať viac ako dvadsať rokov. Táto krehká Ukrajinka celé dni pracovala a dvíhala ťažké krabice jabĺk, ktorými som ja ani nepohla.

Samozrejme, cestičky ako si nájsť prácu bez vzdelania sa časom nájdu, najmä ak je človek šikovný. No chce to enormnú dávku síl. A jedinec s psychickými problémami to má dvakrát také ťažké. A tak som sa aj ja rozhodla vyskúšať robiť to, čo viem najlepšie. Písať o svojej „poruche“, inakosti.

A tu sa dostávame na začiatok. Má moja práca vôbec zmysel? Bola som stvorená pre pomoc iným ľuďom. Mám to v krvi. Teda presnejšie, mám to zapísané kdesi hlboko vo svojom genetickom kóde. A tak premýšľam… V Čechách je práca peer konzultanta úplne bežnou vecou. V skratke ide o to, že klienti, ktorí ako-tak zvládajú svoju existenciu a majú množstvo informácii a návodov ako tento stav docieliť odovzdávajú svoje know-how ďalším klientom. Tým sa zmierňujú hneď dve negatíva psychoterapie:

  1. K liečbe sa dostanú aj ľudia, ktorí by si to inak nemohli dovoliť, keďže peer konzultanti si za svoje služby účtujú ikskrát menej peňazí.
  2. Zmenšuje sa extrémne nízky počet odborníkov, keďže k nim pribúdajú aj liečení laici.

Myslím si, že je absolútne nezmyselné očakávať systémovú zmenu, ktorá nám takéto pozície na Slovensku prinesie. Bude trvať roky, kým sa k nám dostane. Tak prečo čosi neurobiť? Veď aj my sami môžeme prispieť k reforme.

A tak som sa rozhodla takýmto peer konzultantom stať aj ja. Aj preto onen názov. Psychiatria nie je na hlavu, spýtajte sa čokoľvek a ja sa vám pokúsim odpovedať. Psychiatria nie je na hlavu, požiadajte o pomoc. Psychiatria nie je na hlavu, pomáhajme si navzájom.

A tak vzniká skupinka nesúca tento názov. Ponúka informácie o tom ako žiť s psychickými problémami. Väčšina návodov, videí a príručiek nie je oficiálne dostupných v slovenčine inde ako na tomto mieste. V rámci skupinky sa konajú rôzne eventy, ako napríklad živé čety a podobne. Pridať sa môžete tu.

Jej základnými témami sú:

  • Ako žiť s psychickou poruchou?
  • Funguje terapia? Má vôbec zmysel?
  • Ako si nájsť prácu s istým psychickým obmedzením?

A mnoho ďalších.

Jeden vzácny človek mi raz povedal: „Aj zlý krok je lepší ako žiaden.“ Tak uvidíme.

Viac o otázkach a koncepte Psychiatria nie je na hlavu sa dozviete sledovaním mojej facebookovej stránke tu.

Foto a grafika: Klára Kusá (archív)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Blogy

|