Denník N

Romantický básnik Valentín

Valentín si získal aj v slovenskom kalendári špecifické postavenie. Hoci ide o sviatok, ktorý k nám prišiel z cudziny, väčšina ho vníma ako pozitívny, ako všetko, čo sa spája s prejavmi úprimného citu.

Pri tejto príležitosti si dovolím spomenúť básnika s týmto menom. Je ním Valentín alebo Valent Balaša, známy aj pod maďarským menom Balassa (niekedy Balassi) Bálint. Práve Maďari ho vnímajú ako významného reprezentanta svojej renesančnej literatúry. Jeho životopisci však tvrdia, že veršoval nielen po maďarsky, ale i po latinsky, po slovensky, ba údajne i po turecky.

Pieseň písaná v mene peknej devy

Tak ťažko mi je
v cudzej krajine,
cítim sa jak žobrák.
V srdci sa mi vzňal
smútok, bôl a žiaľ,
nemám sa kam pobrať.

Keď si spomeniem
na tú rodnú zem,
na milého lásku,
s ktorou žila som
v svete prekrásnom roním
slzu ťažkú.

Jak jelenček ten
túži stále len
za volaním laním,
srdce mi tak mrie,
na smrť choré je,
že nemôže za ním.

Keď nie uvidieť,
aspoň počuť hneď
kiežby Boh mi doprial,
toho, s kým som raz
žila lásky čas –
hneď okrejem stokrát!

Takto zriedka len
o ňom počujem
sporé správy zasa ale
tichá tak,
netrúfam si však
naňho opýtať sa:
kvôli nemu tá
moja nálada
je jak slnko v daždi,
ako vetvička,
čo jar nevyčká,
v zime zhynie navždy.

Takto hrdlička
ovdovelá lká
ja biedna s ňou spolu zlato
nechcem mať,
ani tancovať,
na nič nemám vôľu.

Žijem ako nik – ako
pustovník,
som so sebou sama,
okolo je púšť,
nemám z nej kam ujsť,
duša opúšťa ma.

Vrchy dokola,
lesy, údolia,
čo som často prešla –
a v nich krotkú zver,
zvučné vtáky ver,
počúvala neraz!

Pánboh žehnaj Vás,
nech má radosť zas,
kiež ho potešíte,
veď ma ľúbil tak –
dnes je neborák,
skrášlite mu žitie!

Valentín Balaša sa narodil vo Zvolenskom zámku 20. októbra 1554. Informuje o tom aj pamätná tabuľa pri vstupe na zámocké nádvorie. Vyzerá to však tak, že si ju viac všímajú maďarskí návštevníci, ktorí so sebou neraz prinesú kytičku alebo veniec so svojou trikolórou.

Valentín Balaša bol typickým dieťaťom doby, teda druhej polovice 16. stor. Otec sa z neho snažil vychovať po svojom vzore protitureckého bojovníka, no nie celkom sa mu to podarilo. Pravda, bojom s Osmanmi sa Valentín nevyhýbal, aj preto, že dva z balašovských hradov – Divín a Modrý Kameň – sa za jeho života dostali do tureckých rúk. Podarilo sa mu ich získať späť, pričom sa traduje, že na Modrokamenskom hrade zanechal veľký poklad. V máji 1594 sa zapojil do dobýjania Ostrihomu, pričom mu nepriateľská guľka preletela oboma nohami a na následky tohto ťažkého zranenia, presnejšie na otravu krvi, ktorá s ním súvisela, Valentín Balaša 30. mája 1594 zomrel. Pochovali ho v rodinnej hrobke v kostole v hornoliptovskej dedine Hybe.

Viac informácií o Valentínovi Balašovi napr.

http://new.kskls.sk/domain/b5/files/eletronicke_dok/balassa.pdf

Keď to tak sledujem, v Modrom Kameni sa Valentínovi Balašovi venujú viac a dokážu ho využiť aj v propagácii cestovného ruchu na rozdiel od rodného Zvolena. Sám som dal niekoľko návrhov, akým spôsobom by sa to dalo. Ozvena tých, ktorí sú za kultúru alebo za propagáciu cestovného ruchu vo Zvolene platení? Žiadna. Hluchota typická pre kráľovské mesto, v ktorom žijem.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.