Jedna z celebrít mojich detských liet
Zikmund a Hanzelka. Alebo Hanzelka a Zikmund? To nie je podstatné. Faktom je, že pre nás, čo sme drali detské nohavice pred polstoročím, no mali sme už vtedy túlavé topánky, boli tým najväčším vzorom a ich knihy sú dodnes na čestnom mieste v mojej knižnici. Jiří Hanzelka zomrel v Prahe pred 15 rokmi, 15. februára 2003.
Jiří Hanzelka bol pre rodinu vianočným darčekom. Narodil sa totiž na Štedrý deň roku 1920 v domci správcu vápencových lomov na kopci Kotouč nad severomoravským mestečkom Štramberkom. Mal tri roky, keď sa rodina presťahovala do Kopřivnice, kde bol jeho otec robotníkom v Tatre. V rokoch 1925 – 30 bývali v Bratislave, neskôr v Prahe, kde 18-ročný Jiří nastúpil po maturite na Vysokú obchodnú školu. Vojna zabrzdila jeho plány, no v roku 1946 získal inžiniersky diplom. V škole sa stretol s Miroslavom Zikmundom. Tam sa začali rojiť sny, ktoré sa napriek ťažkej dobe (dva roky po vojne), stali skutočnosťou.
Afrikou snov a skutočností
22. apríla 1947 odchádza spred pražského Autoklubu Tatra T 87. Dvojicu v nej nečaká žiaden výlet za mesto, ale predlhá púť nebezpečnými končinami Afriky a Ameriky. Loďou sa preplavili z Marseille do marockej Casablanky. Po piatich týždňoch sa ich cesta takmer skončila. Havária v Sirte našťastie znamenala len veľký zásah do rozpočtu. V polovici augusta si dali rande s pyramídami a za Asuánom sa stratili v Núbijske púšti. Posledný októbrový deň bol pre nich kritický, no nakoniec sa im podarilo nájsť cestu z pustých skál a pieskov. O dva mesiace už mali iné problémy: močariny, hroziace maláriou, a horúčavy. 28. januára 1948 vztýčili československú vlajku na vrchole Kilimandžára a ďalšia cesta čiernym kontinentom bola už bez vážnejších problémoch. O tom, aké zmeny sa medzitým udiali doma, dostávali len kusé správy.
Jiří Hanzelka na hornej fotografii vpravo
Horami i pralesmi Latinskej Ameriky
Preplavili sa na juhoamerický kontinent, do Argentíny, kde spracovávali poznámky, fotografické a filmové materiály z Afriky. Po štyroch mesiacoch bol na svete rukopis knihy a dvojica sa mohla vydať za ďalšími dobrodružstvami. Cez Paraguaj, Brazíliu a Uruguaj sa vrátili do Buenos Aires s materiálom pre ďalšiu knihu. Po dva a pol roku im verný tatraplán vypovedal službu: prasknuté perovanie a bezvládny volant boli vážnymi problémami, ale H+Z si aj tentoraz poradili a už o tri dni sa s tatrovkou vyšplhali v peruánskom Ticliu do 4 860 m n. m., čo bolo maximum na ich ceste.
Tretie Vianoce na ceste prežili na rovníku, v Ekvádore. Z jeho hlavného mesta sa vybrali na mesiac do amazonských pralesov, kde v tom čase vraj žili ešte skutoční lovci lebiek. Vari najnáročnejší bol prejazd stredoamerickými republikami, kde sa dostali na osem dní aj za mreže; obvinili ich nielen z krádeže v kostole, ale dokonca i z vraždy. Našťastie sa všetko vysvetlilo.
Záverečná krajina Mexiko, odkiaľ sa Jirko vracia domov lietadlom, zatiaľ čo jeho kamarát Mirek sprevádza vernú tatrovku na lodi do poľskej Gdyni. Prvého novembra 1950, teda po tri pol roku, presne po 1 290 dňoch, ich víta Praha.
Cesta za milión
Celá táto expedícia, na ktorej prešli 111 000 km (z toho 61 700 za volantom auta), stála 999 000 vtedajších československých korún (Tatra spotrebovala vyše 10 000 litrov benzínu), čo sa rovnalo asi 20 000 americkým dolárom. Výsledkom boli knihy, reportážne a dokumentárne filmy (asi 5 000 m 16-milimetrového filmu a 6 000 m vo formáte 35 mm), vyše 700 reportáži v rozhlase, ďalšie stovky v časopisoch, prednášky…
Po Ázii a Sovietskom zväze
Po návrate sa Jiří Hanzelka oženil a usadil v Zlíne, kde sa mu narodili syn a dcéra. V roku 1958 venoval svoj dom mestu, vtedy nazývanému Gottwaldov, s podmienkou, že v ňom zriadia detské jasle. V roku 1959 sa dvojica Z + H znova vydáva na cesty na dvoch Tatrách 805. Tentoraz je ich cieľom Ázia. Navštívili aj Sovietsky zväz a knihou, ktorú vydali, chceli pomôcť sovietskemu vedeniu, no rukopis putoval medzi tajné spisy a s jeho obsahom sme sa mohli zoznámiť až v roku 1990. V roku 1963, keď boli na obzore obrodenecké procesy, vstúpil Jiří Hanzelka do komunistickej strany, v roku 1968 sa postavil na stranu reformných komunistov, čím bol jeho osud spečatený. Keď podpísal Chartu 77, ušla sa mu len politicky neškodná práca – ošetrovanie stromov v pražskom podniku Sady – lesy – zahradnictví.
Stála expozícia v Zlíne
Cestám Zikmunda a Hanzelku je venovaná expozícia, ktorú 30. novembra 1996 sprístupnili v Múzeu juhovýchodnej Moravy v zlínskom zámku a pred štyrmi rokmi ju presťahovali do bývalého areálu Baťových závodov.
Foto: net
