Pozdrav z vesmíru

Podľa výpočtov astronómov z observatória v Ondřejove meteor pred vstupom do zemskej atmosféry mohol mať hmotnosť okolo 10 ton a rýchlosť 17,5 km/s. Vo výške 30 – 50 km nad zemským povrchom sa rozpadol a na Zem dopadli len jeho zvyšky., ktoré spôsobili materiálne škody a zranili vyše 1 200 ľudí potrebovalo lekárske ošetrenie. Väčšinou išlo o zranenia spôsobené úlomkami skla z rozbitých okien. Po prvom šoku a zistení, že ide o „útok“ z vesmíru, policajti, vojaci i bežní občania, celkom okolo 20 000 ľudí, 4 000 áut a 7 lietadiel, začali hľadať zvyšky vesmírneho pozdravu. Sústredili sa na jazero Čebarkul, v ktorého ľade meteorit zanechal kráter s priemerom 8 m. Do jeho chladných vôd sa ponorili potápači. Najväčší nájdený zvyšok mal hmotnosť 570 kg. Tento pozdrav poslala na Zem pravdepodobne planétka s číslom 86 039.

Takýto jav nie je v mnohomiliónovej histórie Zeme ničím výnimočným. Vedci tvrdia, že na Zem doletí každý deň až okolo 100 ton vesmírneho materiálu, no väčšina zhorí, vyparí sa pri zrážke s atmosférou. Za dve storočia je známych len 14 prípadov, keď úlomok meteoritu zasiahol človeka, v šiestich prípadoch trafil zviera a v 110 prípadoch došlo k poškodeniu nejakého objektu (cesty, domu, poštovej schránky). Pád Čeljabinského meteoritu sa však stal doteraz najlepšie zdokumentovaným, a to priemyselnými kamerami i mobilmi. Zaujímavé je, že toto mesto za hradbou Uralu nezažilo pád meteoritu prvý krát. Ráno 11. júna 1949 zasiahol Čeljabinskú oblasť meteor nazvaný Kunašak, ktorý pred roztrieštením mohol mať okolo 200 kg. Nájdené úlomky sú uložené v zbierkach Ruskej akadémie vied.

Z územia Ruska, resp. bývalého Sovietskeho zväzu sú známe aj ďalšie pády meteorov. Tak napríklad 17. októbra 1951 pri Jelenovke na Ukrajine padol meteor, ktorého sedem kúskov malo celkovú hmotnosť 54,44 kg. V roku 1955 našli pri hlavnom meste Bieloruska Minsk časť vesmírnej skaly, pričom možno predpokladať, že hmotnosť celého telesa mohla mať až 300 kg. V tejto súvislosti sa spomína najmä pád meteoritu v ľudoprázdnej oblasti v povodí rieky Tunguzka v centrálnej časti Sibíri 30. júna 1908. Vesmírne teleso vtedy explodovalo vo výške 5 – 10 km nad povrchom Zeme, zničilo les na rozlohe okolo 2 000 km² a zvuk doletel do miest vzdialených od epicentra až 1 000 km. Zvyšky tohto tunguzského meteoritu sa nepodarilo nájsť.

Explózia meteoritu nad Čeljabinskom spôsobila o to väčší rozruch, že už dávnejšie sa svetom šírili informácie o planétke 2012DA14, ktorá prelietala okolo Zeme vo vzdialenosti necelých 28 000 km, teda menšej, ako sú geostacionárne satelity. Astronómovia ju však mali na dohľad a vyrátali, že tento valibuk o dĺžke 45 metrov a hmotnosti okolo 135 000 ton, sa so zemeguľou nestretne, teda nedostane sa do takej blízkosti, aby si ho Zem pritiahla svojou gravitačnou silou. Najviac sa priblížila nad rovníkovú Sumatru, nad ktorou sa prehnala rýchlosťou 7,8 km/s. V prípade, že by ona dopadla na Čeljabinsk, zrejme by dokázala miliónové mesto vymazať z mapy sveta.

Čeljabinsk nepatrí medzi tie ruské mestá, do ktorých by sa turisti hrnuli. Meno mesta sa dostáva do sveta najmä vďaka kvalitnému hokejovému tímu, účastníkovi Kontinentálnej hokejovej ligy.

V roku 1736 na východných svahoch Uralu pri rieke Miass postavili pevnosť Čeljaba, pri ktorej do konca storočia vyrástlo mesto. To sa za ďalšie storočie rozrástlo na jedno z najvýznamnejších priemyselných centier cárskeho Ruska. Do histórie mesta sa zapísali aj československí legionári. V máji 1918 totiž maďarský zajatec vyhodil z vlaku kus železa, ktorý zasiahol vojaka olomouckého pluku Ducháčka a ťažko ho zranil. Skôr ako sa incident mohol vysvetliť, došlo k zrážkam medzi červenoarmejcami a našimi legionármi, ktorí sa dvakrát zmocnili mesta.

Počas Druhej svetovej vojny nazývali Čeljabinsk „Tankograd”. Za Uralom sa totiž v tom čase skoncentrovala sovietska zbrojná výroba, z mesta vychádzali na front nielen tanky T-34, ale rodili sa tu aj obávané Kaťuše. V roku 1957 došlo v meste k panike. Tentoraz ju nespôsobil meteorit, ale správa o havárii v továrni na výrobu jadrových zbraní. Nešlo síce o takú tragédiu, ako o tri desaťročia neskôr postihla ukrajinský Černobyľ, napriek tomu mnohí obyvatelia sa rozhodli presťahovať do bezpečnejších miest.

Dnešný Čeljabinsk má 1 130 000 obyvateľov, z čoho 84 % tvoria Rusi, 5 % Tatári a 3 % Ukrajinci.

Foto: net.