Istria a jej domáce čaro

Na cestu som sa vybral autom. Nešiel som sám, s partnerkou sme sa tak za volantom počas dosť dlhej cesty striedali. Zvolili sme si najrýchlejšiu trasu. Vyrazili sme večer a dorazili sme v nasledujúce doobedie. Už po vstupe na územie Chorvátska sa mi zapáčilo množstvo tunelov cez ktoré sme šli.

Nemali sme určené miesto kde budeme bývať. Rozhodli sme sa ísť „na náhodu“ a ubytovať sa tam, kde sa nám bude páčiť. Nakoniec sme si vybrali polostrov Istria, ktorý je z Chorvátskych destinácií Slovensku najbližší. Po celom pobreží Istrie sú malé stredoveké mestečká, napríklad Medveja, Zagorje alebo nádherná svetoznáma Pula, tieto mestečká zaujali najmä moju partnerku. Mňa zase očarila príroda, celé pobrežie sa zelená. Boli tu i väčšie letoviská, no my sme si zvolili sever polostrova, ktorý nebol tak zahltený turistami.

Ubytovanie

Apartmán sme si našli veľmi rýchlo, na takmer každom dome bola ceduľa o možnom prenájme. Domáci pán nám ukázal izbu s výhľadom na more i prístav, ponúkol nám domácu rakiju a my sme sa vybrali do mesta. Dovolenka v Chorvátsku má mnoho výhod, či už je to pre svoju dostupnosť, pre krásnu prírodu alebo pre historické pamiatky ktorých je v Chorvátsku viac ako maku. Ubytovanie to bolo pekné, nebolo to síce až také, aké nám ponúklo susedné Rakúsko, no spokojnosť to bola i tak veľká. Podvečer sa vzduch ochladil na príjemnú teplotu, pri prechádzke mestom sme sa tak cítili veľmi dobre. Prechádzali sme sa dláždenými ulicami a nasledovali zvuky ruchu. Na námestí bolo postavené javisko, kde hrali hudobníci a po zvyšku námestia sme videli pouličných umelcov. Ochutnali sme aj známu jadranskú zmrzlinu, zmrzlinári vytvárali zo sladkej pochúťky postavičky pre deti i dospelých. Dobrú náladu doplnil asi aj fakt, že sa nám podarilo vyhnúť hlavným zápcham a cestovanie nebol trest boží.

Kontakt s morom

Na druhý deň ráno nás zobudili zvuky cikád, ktoré sme počúvali počas celej dovolenky. Vybrali sme sa na pláž, ktorá bola, tak ako na väčšine územia Chorvátska, kamenistá. Na to sme boli pripravení. Pri mori nebolo až tak veľa ľudí ako vo veľkých letoviskách, nebol tak problém nájsť si miesto v polotieni. More bolo čisté a večer na pláž vyvrhovalo ježkov i iné morské tvory.

Na obedy i večere sme navštevovali miestne podniky. Väčšinou sme sa stretli s veľmi dobrým prístupom, čašníci sa s nami radšej rozprávali lámanou slovenčinou ako angličtinou. Ochutnali sme miestne jedlá a takmer ku každému jedlu nám podávali aj pohárik rakije. Tej som mal po dovolenke na dlhú dobu dosť.

Dovolenka bola skvelá. Vďaka podobnej reči a množstve návštevníkov zo Slovenska a Česka sme sa cítili ako doma. Potešil ma ústretový prístup k turistom a ochota domácich hocikedy pomôcť či poradiť. Už sa nečudujem, prečo Chorvátsko navštevuje tak veľké množstvo ľudí. Našou ďalšou destináciou bude však rozprávkový Dubaj, toto mesto nás láka už dlhšie nie len pre svoje megolmanské stavby ale aj pre zábavu na piesočnatých dunách.

Zdroj: Obrázky pixabay, Dubaj, Wikipedia