Denník N

Je inkluzívne vzdelávanie pre Slovensko pridrahý luxus?

zdroj: depositphotos.com
zdroj: depositphotos.com

Obava, že inkluzívne vzdelávanie je príliš nákladné na to, aby bolo v podmienkach Slovenska realizovateľné, je prítomná u tých, čo ho odmietajú, ale aj tých, ktorí sa s východiskami a myšlienkou inklúzie vo vzdelávaní stotožňujú. Je snaha o vytváranie škôl pre všetkých pre našu spoločnosť pridrahá?

Systém oddelených špeciálnych škôl nie je lacnejší
Vzhľadom na zložitosť štruktúry výdavkov na vzdelávanie v jednotlivých krajinách nie je možné jednoznačne vyhodnotiť a najmä porovnať nákladnosť vzdelávania. Na základe dát z viacerých krajín sa však mnohí odborníci a odborníčky domnievajú, že celkový objem nákladov potrebných na realizáciu spoločného vzdelávania všetkých detí nemusí byť nevyhnutne väčší, ako v prípade financovania oddelených škôl pre deti so znevýhodnením (1). Naopak, konštatujú, že z inštitucionálneho, administratívneho i organizačného hľadiska je udržiavanie paralelných systémov bežného a špeciálneho školstva neefektívne (2). Na základe staršej štúdie OECD z roku 1994, priemerné výdavky na jedného žiaka či žiačku so špeciálnymi vzdelávacími potrebami sú v prípade oddeleného vzdelávania 7 až 9-krát vyššie ako v prípade jeho vzdelávania v bežnej triede (3).  Novšia štúdia z roku 2000 poukázala na to, že náklady na inkluzívne vzdelávanie a na systém špeciálneho školstva sú porovnateľné, s mierne vyššími výdavkami v prípade spoločného vzdelávania všetkých detí (4). Prínosom sú však lepšie akademické výsledky všetkých žiakov a žiačok v prípade ich vzdelávania v inkluzívnom prostredí.

Dočasné zvýšenie výdavkov spojené s prechodom na inkluzívny vzdelávací model
Pri uvažovaní o prechode na inkluzívny vzdelávací systém je však potrebné otvorene povedať, že úspešná transformácia musí začať prípravnou fázou, ktorá predpokladá i časovo obmedzené zvýšenie výdavkov. Svedčia o tom skúsenosti z krajín, ako napríklad Nórsko, ktoré sa tento proces rozhodli podstúpiť. Dodatočné zdroje sa týkajú najmä potreby ďalšieho vzdelávania vyučujúcich v bežných školách, prispôsobenia prostredia a vybavenia škôl či zaobstarania špeciálnych pomôcok. V tejto fáze sa momentálne nachádza Česká republika, v ktorej výdavky na poskytovanie podporných opatrení za viac ako ročné obdobie realizácie reformy vzdelávania dosiahli približne 81,5 miliónov eur (5). Ako však ukazujú skúsenosti z iných krajín, dá sa očakávať, že sa tieto náklady časom ustália (6) a daňovým poplatníkom sa vrátia.  

Rovnako dôležitý ako celkový objem zdrojov je systém ich prerozdeľovania
Zavádzanie inkluzívneho vzdelávania si vyžaduje adekvátne finančné prostriedky na tvorbu podporného prostredia a služieb v bežných školách. Minimálne rovnako dôležité ako celkový objem zdrojov sa ukazuje aj správne nastavenie pravidiel ich prerozdeľovania (1). Spôsob prideľovania finančných zdrojov by mal byť pre školy motivačný v prospech začleňovania detí do bežných škôl a tried, nie naopak (7). Na Slovensku dnes napríklad prideľujeme bežným školám rovnakú finančnú čiastku na dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ďalej len ŠVVP) bez ohľadu na to, či je vzdelávané v bežnej alebo špeciálnej triede. Ak by náš systém aktívne podporoval inkluzívne vzdelávanie, pre bežné školy by táto čiastka mohla byť vyššia v prípade spoločného vzdelávania detí a mierne nižšia v prípade ich vzdelávania v špeciálnej triede. Viacero podobných opatrení sa dá realizovať aj bez zvýšenia celkového rozpočtu.

Modely financovania vzdelávania ovplyvňujú mieru inklúzie
Zložitejším spôsobom, ktorý je v prípade niektorých krajín pri prechode na inkluzívne vzdelávanie využívaný, je zmena celkového modelu financovania školstva. Ukazuje sa totiž, že niektoré modely vedú k vyčleňovaniu žiakov do oddelených škôl.

Na Slovensku, ako aj v mnohých iných európskych krajinách, je využívaný systém financovania školstva na základe počtu žiakov. Ide o tzv. model založený na vstupoch, ktorý podľa názoru viacerých odborníkov a odborníčok (1) prináša so sebou veľa rizík. Poskytovanie zvýšeného normatívneho príspevku na dieťa so špeciálnymi potrebami  môže podporovať nadmernú diagnostiku detí, viesť k celkovému nárastu počtu detí so ŠVVP, a tým tiež k neustálemu zvyšovaniu verejných výdavkov na vzdelávanie (8). Takýto model môže podporovať nálepkovanie detí bez zisťovania ich skutočných vzdelávacích potrieb, „odmeňovať“ diagnostiku bez podpory motivácie zlepšovať sa vo vzdelávaní detí so ŠVVP a nevedie ani k celkovému zníženiu detí vzdelávaných oddelene.

Pri inom modeli sú financie poskytované školám paušálne na realizáciu podporných služieb alebo podporných programov. Jeho nevýhodou môže byť snaha „napasovať” žiakov a žiačky na existujúce služby a nie prispôsobiť poskytované služby ich potrebám. Pokiaľ nie je vhodne nastavený, môže tiež viesť k nedostatočnému zohľadňovaniu odlišností medzi školami v skladbe žiakov (6).

V treťom modeli, založenom na výstupoch vzdelávania, sú školám prideľované prostriedky na základe dosiahnutých výsledkov. Tie môžu byť definované ako výsledky testovania žiakov, ale aj ako počet žiakov so špeciálnymi potrebami, ktorí boli preradení do prostredia bežných tried. Z hľadiska podpory inklúzie je preto kľúčový práve spôsob definovania výsledkov (1).

Pri snahe o zvyšovanie inkuzívnosti vzdelávania odborníci a odborníčky odporúčajú kombináciu prvkov viacerých modelov, vychádzajúc z kontextu konkrétnej krajiny, pričom ťažisko by malo spočívať vo financovaní podporných služieb a programov (1). Zároveň, ako jeden z veľmi dôležitých faktorov sa ukazuje byť aj flexibilita systému financovania, ktorá umožňuje prideľovať dodatočné zdroje školám podľa potreby na lokálnej úrovni.

Inkluzívne vzdelávanie ako investícia
Pri uvažovaní nad realizovateľnosťou a finančnou efektívnosťou inkluzívneho vzdelávania je dôležité si odpovedať na otázku, čo je naším cieľom. Odpoveďou na ňu nie je spoločné vzdelávanie detí s rôznorodými potrebami, to je iba prostriedkom k budúcemu úspešnému a plnohodnotnému uplatneniu sa  všetkých detí v živote a v spoločnosti. Inkluzívne vzdelávanie je teda možné chápať ako investíciu, pretože má dlhodobé ekonomické prínosy, ktoré prevažujú nad krátkodobými nákladmi. Na jednej strane znižuje nároky na rodičov dieťaťa so znevýhodnením, ktorí tak nemusia ostať s dieťaťom doma alebo dochádzať do špeciálnych škôl, čo je pre nich často časovo a finančne náročné. Vďaka tomu sa môžu vrátiť na trh práce a tvoriť tak ďalšie zdroje. Na druhej strane, vyčleňovanie detí do špeciálneho vzdelávania znamená, že často nemajú šancu získať ani úplné stredné vzdelanie. Tým sa stávajú ťažko zamestnateľnými a z dlhodobého hľadiska odkázanými na systém sociálneho zabezpečenia. Naopak, ak všetkým deťom zabezpečíme právo na prístup ku kvalitnému a plnohodnotnému vzdelaniu, otvoríme im aj možnosť vstupu na trh práce. Z potenciálnych prijímateľov pomoci sa tak stanú ekonomicky aktívni občania, ktorí okrem toho, že budú mať dostatočné príjmy na dôstojný život, získajú aj pocit sebarealizácie, ktorý sa dá len ťažko vyčísliť. Na inkluzívne vzdelávanie je teda možné nazerať nielen ako na efektívnu stratégiu sociálnej politiky, ale najmä ako na cestu formovania aktívnych a spokojných ľudí, ktorých táto krajina potrebuje.

Miroslava Hapalová
Jozef Miškolci
Katarína Vančíková
analytici projektu To dá rozum

Zdroje:
(1) European Agency for Special Needs and Inclusive Education (2016). Financing of Inclusive Education. Background Information Report. Odense, Denmark:  European Agency for Special Needs and Inclusive Education.
(2) Peters, S. (2004). Inclusive Education: An EFA Strategy for All Children. Washington : World Bank.
(3) OECD (1994). The Integration of Disabled Children into Mainstream Education: Ambitions, Theories and Practices. Paris : OECD Publishing.
(4) OECD (2000). Inclusive Education at Work: Students with Disabilities in Mainstream Schools. Paris : OECD Publishing.
(5) Ministerstvo školství, mládeže, tělovýchovy a športu ČR (2018) Analýza společného vzdělávání.
(6) Farenzenová, M. (2013) Oplatí sa vzdelávať inkluzívne? Financovanie proinkluzívnych opatrení. In Hapalová, M., Kriglerová G., E. O krok bližšie k inklúzií. Člověk v tísni – pobočka Slovensko, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Bratislava, 2013.
(7) European Agency for Special Needs and Inclusive Education (2014). Inclusive Education in Europe: Putting theory into practice. International Conference, 18 November 2013. Reflections from researchers. Odense, Denmark: European Agency for Special Needs and Inclusive Education.
(8) Tomlinson, S. (2012). The irresistible rise of the SEN industry. Oxford Review of Education. 38(3), 267-286 .

Teraz najčítanejšie

To dá rozum

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť. Blog je súčasťou projektu, ktorý je podporený z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom programu Efektívna verejná správa. Viac informácii o podpore nájdete tu >>> http://mesa10.org/projects/opevstdr/