Denník N

Progresívne Slovensko: kto je proti migrantom, je extrémista

Môj ostatný článok, v ktorom som poskytol čitateľom drobný náhľad do „biblie“ Progresívneho Slovenska s emotívnym názvom „Vízia jednej krajiny“, zaznamenal pomerne úspešný pobyt na webe, viac ako 20K čítaní, čo ma naštartovalo napísať ďalší článok, v ktorom by som rozobral jednu konkrétnu tému, tvrdo forsírovanú chlapcami z Progresívneho Slovenska.

Počas písania tohto textu sa ešte náhodou uskutočnila aj debata Štefunka so Sulíkom, ktorú som si so záujmom vypočul, čo bola ďalšia motivácia článok dokončiť, učesať a vypustiť von.

Téma je migráciu a migranti. Téma, ktorá je prepletená skrz naskrz celým „dielom“. Nie je to ľahké, vysomáriť sa z ich textu. Ako som písal minule, je písaný štýlom, že len majstri kontextuálneho myslenia mu porozumejú. Je treba dôsledné štúdium jednotlivých viet, veľa času a hútania, čo tým básnik chcel povedať. Tak som to spravil za vás a pokúsim sa ľudskou rečou prerozprávať, čo by túto zničenú krajinu čakalo a neminulo, ak by chlapci progresívni mali možnosť kormidlovať Slovensko.

V časti „Nové rámce kultúrnych identít a úloha kultúry“ (a teda nie napríklad v časti ekonomika) ide Progresívne Slovensko najprv obhajovať víziu „otvorenej, rozmanitej a inkluzívnej“ spoločnosti a chce ju uchopiť ako výhodu, ktorá – teraz dávajte pozor – spočíva v tom, že kultúrna rozmanitosť je najlepším predpokladom pre tvorivé a inovačné ekonomické prostredie.

Povedané zrozumiteľne, nie že treba s migrantmi opatrne a s rozvahou, naopak a toto donesie nebývalú kultúrnu rozmanitosť, ktorá navyše ešte spôsobí nebývalý ekonomický  rozvoj. Tešme sa teda na „nový rámec kultúrnej identity“, našej identity, ktorého súčasťou bude analfabet z Ugandy, lebo on je najlepším predpokladom pre tvorivé inovačné prostredie.

Komu sa chce, toto je origoš text, v sekcii: Nové rámce kultúrnych identít a úloha kultúry, s. 37, ods. 1:

Z povahy anti-systémových hrozieb vyplýva, že budúcnosť európskych demokracií sa bude štiepiť aj na otázke kultúrnej identity – na tom, či Európa dokáže obhájiť víziu otvorenej, rozmanitej a inkluzívnej spoločnosti a uchopiť ju ako svoju konkurenčnú výhodu v ekonomickom modeli budúcnosti. Táto výhoda nespočíva len v ekonomickom prínose imigrácie v kontexte negatívnej demografickej krivky, ale aj v tom, že kultúrna rozmanitosť je najlepším predpokladom pre tvorivé a inovačné ekonomické prostredie. Proti tomu bude silnieť tlak hnutí, ktoré budú rozmanitosť prezentovať ako civilizačne ohrozenie.

Pár strán neskôr sa dozvedáme (teda ten, kto je schopný sa potiaľto prepracovať), že „nové extrémistické politické zoskupenia“ sa nebudú viazať na „ideológiu Tretej Ríše“ a dokonca nemusia byť ani nové, lebo extrémistické tendencie sa budú prejavovať už aj v agende existujúcich, či dokonca štandardných strán a to tak, že budú medziiným proti migrantom. Takže extrémistické politické zoskupenia sú všetky strany, ktoré sú proti migrantom. Pre Pána Jána, a títo ľudia chcú riadiť našu krajinu.

Komu sa to chce čítať, tak konkrétny text je tu: kapitola Narastanie frustrácie, extrémizmu a protisystémových nálad, s. 42, ods. 2:

Na politickej scéne je možné predpokladať nástup nových extrémistických politických zoskupení, neskompromitovaných otvorenou nadväznosťou na ideológiu Tretej ríše a pružne reagujúcich na vlny anti-systémového populizmu. Tieto tendencie sa prejavia aj v agende viacerých štandardných, už existujúcich strán, napríklad v podobe propagovania väčšej represie vo vzťahu k Rómom, živenia proti-moslimských a proti-migrantských nálad či odporu voči Európskej únii.

A môžem chlapcov z Progresívneho Slovenska ubezpečiť, že ani pani Angela nie je nadšená z toho, čo sa udialo (sledujem nemecké televízie intenzívne). Z chaotickej a nekontrolovateľnej invázie (ktorá neustále prebieha) státisícov indivíduí z moslimských a afrických krajín. Z krajín, ktoré sú kultúrne a mentálne svetelné roky vzdialené vyspelému svetu

Čo tým chcem povedať? Chalani z PS nepíšu vo svojich „víziách“, že migrácia je vážny problém, vážne to ekonomicky poškodzuje štedré európske sociálne systémy, bezpečnosť a zdravie občanov EÚ je ohrozená. Ono je to napísané tak, kto chce, dôjdite, spoločnosť to obohatí kultúrne a ekonomicky, vlastne bez migrantov naša spoločnosť snáď aj zdegeneruje a vymrie. Je to prezentované ako fakt, ako nemenná axióma (v texte nenájdete ani náznak niečoho, ako že my si myslíme, podľa nás a podobne..). A kto je proti tomuto výkladu pohľadu na migráciu, je extrémista! A hotovo! Skrátka paráda.

Vráťme sa však k  „progresívnym“ nápadom chalanov z Progresívneho Slovenska, lebo to ešte ani zďaleka nie je všetko. Ideme teda ďalej. Šesť strán neskôr sa vracia PS k migrantom, kde požaduje spoločný a dlhodobý mechanizmus, ktorý by  reguloval migračné toky. Po slovensky: „spoločný mechanizmus“ nie je nič iné ako kvóty na migrantov nadiktované Bruselom a „dlhodobý mechanizmus“ je na furt. Zrejme takto treba chápať „nový rámec naše kultúrnej identity“, o ktorom sa píše na strane 37, keďže migranti sú nielen tvoriví, ale aj talentovaní (posledná veta).

Komu sa zase chce, tu je presná citácia, pasáž Migrácia, s. 48, ods. 1 a 2:

Kombinácia demografického rastu mimo Európy, klimatických zmien a vojenských konfliktov na hraniciach EÚ, si vyžiada komplexný, spoločný a dlhodobo udržateľný mechanizmus regulácie migračných tokov. Ten bude zahŕňať nielen posilnenie a zdieľanie ochrany vonkajších Schengenských hraníc, ale aj nový režim azylu, integrácie,  vzdelávania a pracovného práva. Prístup k migrácii v Európe sa bude posúvať od protekcionistických politík smerom ku strategickému využívaniu talentu a ekonomického potenciálu, ktorý legálna a regulovaná imigrácia predstavuje.

Ďalšie štyri strany neskôr má čitateľ príležitosť sa dozvedieť, že je uväznený v zjednodušených dogmách, keďže okrem zopár zblúdilcov je prakticky celé Slovensko proti migrantom. Preto ho chcú progresívci prevychovať a čudujú sa, že napriek rastúcemu tlaku (zrejme z Bruselu) nebadať žiadnu zásadnú zmenu. Opäť nariekajú, že nemáme žiadne mechanizmy, ako si sem nasáčkovať hordu migrantov.

Presná textácia: kapitola Postoje k migrácii, s. 52, ods. 3:

Postoj Slovenska k migrácii zostáva uväznený v zjednodušených dogmách. Napriek rastúcemu tlaku nebadať žiadnu zásadnú zmenu v prístupe k migrantom. Nevytvárajú sa žiadne mechanizmy a schémy, ktoré by sa komplexne zaoberali situáciou migrácie a integrácie cudzincov. Azylová a cudzinecká politika je komplikovaná a nekoordinovaná, a to aj v súvislosti s ekonomickými záujmami štátu.

Potom je chvíľu pokoj a až na strane 90 túžia progresívci opäť po migrantoch, tento krát po „inteligentnej migračnej politike zameranej na pritiahnutie kvalifikovanej pracovnej sily“. Na prvý pohľad to vyzerá ľúbivo. Lenže! Uvádzam to tu preto, lebo patologická túžba po migrantoch chlapcami z Progresívneho Slovenska sa tiahne komplet celým dokumentom. Nájdeme ju skoro všade, všade je niečo zašité, niečo zakomponované, z čoho pri pozornom čítaní vylezie neustála a neutíchajúca  túžba importovať na Slovensko migrantov a cudzincov.

Presný text, ak sa vám chce, kapitola Reforma organizácie trhu práce, str. 90:

Našou víziou je pružný trh práce podporovaný aktívnou politikou zamestnanosti v kombinácii so solidárnym sociálnym systémom pre nezamestnaných – teda systém, ktorý chráni ľudí, nie pracovné miesta. Ten musí zároveň reflektovať demografickú krivku a nedostatok domácich pracovných síl vyvažovať inteligentnou migračnou a azylovou politikou zameranou na pritiahnutie kvalifikovanej pracovnej sily s vysokou pridanou hodnotou.

Aby ani náhodou neexistovala nejaká prekážka prílevu migrantov, požaduje Progresívne Slovensko „Jednoduché pravidlá pre príchod a pobyt cudzincov“. Samozrejme neoddeliteľnou súčasťou musí byť ochrana ich práv. Zaujímavé, že o právach občanov Slovenska v celom dokumente ani ťuk.

Takto je to presne uvedené, kapitola Slovensko – krajina, ktorá pomáha, s. 125:

Zodpovedná imigračná politika. Jednoduché a flexibilné pravidlá pre príchod a pobyt cudzincov (vychádzajúce z EÚ harmonizácie), ktoré prinášajú prospech všetkým. Súčasťou je ochrana ich práv (t. j. nie vykorisťovanie a obchodovanie) a integrácia postavená na mestách a občianskej spoločnosti.

Nasleduje posledná zmienka o migrantoch, návrh na vznik ďalšieho úradu a to „Imigračného a naturalizačného úradu“. Tam sa asi nahrnú všetci slovenskí slniečkari a budú naturalizovať pastierov z Ghany. A samozrejme náznak toho, čo je spoločné všetkým socanom, úrad, úrad, úrad. A háfo úradníkov. Samozrejme, daňový poplatník to zatiahne.

Presná textácia: kapitola Slovensko – krajina, ktorá pomáha, s. 125)

Zmena inštitucionálneho chápania témy a presun kontaktu s migrantmi do civilného prostredia. Podobne ako napríklad v Českej republike alebo v Rakúsku, o udelení povolenia na pobyt nebude rozhodovať polícia, ale moderný imigračný a naturalizačný úrad, ktorý bude zastrešovať imigračnú aj azylovú agendu a spolu-gestorom integrácie a zároveň tieto oblasti koordinovať.

Nadutosť, nadradenosť a kádrovanie sa tiahnu celým dokumentom. To, čo napísali, je čitateľovi predkladané ako fakt, bez akejkoľvek diskusie a kto si myslí iné, je extrémista. Podobne, ako to onehdy predviedol majster kontextuálneho myslenia. A mne to pripadá, ako keby boli chlapíci z Progresívneho Slovenska priam touto témou posadnutí. Jeden by čakal, že dobre, ako takí správni socani o migrácii niekde niečo šprtnú, aby sa nepovedalo, zašijú to nenápadne voľakde, aby si to nikto nevšimol, ale bum bác, tak to vôbec nie je, s touto témou šibriknkujú naprieč celým textom, od začiatku, až po koniec.

Na záver.  Ostáva dúfať, že dokument „Vízia jednej krajiny“ vznikol tak, že jeho tvorcovia mali niekde v horách krásny pobyt, fest sa každý večer naťahali kvalitným matrošom a teraz sa dobre chechtajú, že 1,9% voličov to berie vážne.

Teraz najčítanejšie