BLOG
Zuzana Štelbaská
Zuzana Štelbaská
1 548

Vedia byť dospievajúci chlapci skutočne úprimní?

Ak ste moja generácia, prvé, čo vám napadne bude, že námet poznáte. Počas filmu Dom pri jazere, v ktorom si Sandra Bullock a Keau Reeves posielajú listy, hoci ich delia dva roky (jeden žije v roku 2004 a ten druhý v 2006), zaslzili aj otrlejší neromantici. Autorom teda odpustíme, že si dovolil už jedenkrát prežitú tému okato použiť znova a dáme knihe šancu. Nebude to márne.

V literatúre pre tínedžerov u nás už dlhšie chýbala silná téma, v ktorej by figuroval hlavný hrdina – chlapec. Kým dievčatá môžu romantické príbehy s rovesníčkami všetkých tvarov a pováh prehadzovať lopatami, chlapcom sa do nich, ktovie, prečo, nechce. Kniha s trochu komplikovaným názvom 14 – 14 Priateľstvo medzi storočiami nemá žiadne rodové obmedzenie, ale predsa – dvaja trinásťroční chalani v centre diania zvýšia šancu, že túto knihu vezme do rúk štatisticky viac chlapcov (ako pri vyššie spomenutej inej žánrovej ponuke). Adrien a Hadrien žijú v tom istom francúzskom regióne, delí ich však sto rokov. A hoci si pravidelne píšu, na tento fakt ani jeden z nich nepríde dobrú tretinu knihy.

Všetko to spôsobí akási čudná schránka, ktorá sa im objaví pred domom. Nikto nevie, odkiaľ sa vzala. Listy prechádzajú iba cez ňu. Adrien z roku 2014 si myslí, že píše svojmu nafúkanému bratrancovi a robí to len preto, aby doma neboli reči a Hadrien z roku 1914 si tiež myslí, že sa mu ozýva bohatý bratranec z mesta a celkom jeho záujmu nerozumie. Obaja pristupujú k listom s predsudkami a hrajú na toho druhého formu. Preháňajú pri opisoch svojich úspechov, klamú o svojich frajerkách. Adrien miluje svoju najlepšiu kamarátku Marion, ktorá práve začala chodiť s Franckom, čím sa Adrienovi zrúti svet. Hadrien bojuje o Simone, susedu, ktorej chodí pomáhať, keďže stratila otca a mama všetko nezvláda. Prvému prasknú nervy Adrienovi. Prizná sa, že klamal a čaká, že ho za to Hadrien odsúdi.

Kniha 14 – 14 Priateľstvo medzi storočiami je pre svoju cieľovku zaujímavá z niekoľkých dôvodov. Tínedžeri, či už chlapci alebo dievčatá, sa väčšinou boja zlyhaní, boja sa byť neprijatí okolím, boja sa odsúdenia, trápnych situácií, desia ich vlastné city a neschopnosť ich prejaviť. Medzi chlapcami je 100 rokov, ale nie až toľko rozdielov. Každý z nich má iný typ problému, s ktorým si nevie dať rady a my s napätím čakáme, či naberie aspoň odvahu to priznať. Adrien prvý zisťuje, že je jednoduchšie napísať to do listu, než povedať nahlas a tak to urobí. Prvýkrát je skutočne až na kosť úprimný. Hadrien na jeho slová reaguje citlivo a zrazu k sebe majú ľudsky bližšie, pričom sú prekvapení, že ich to nestálo ani veľa síl. Šok z toho, že ich delí celé storočie, je živo spracovaný, a chlapci absolvujú skúšku empatie, zrelosti a sily ich kamarátstva. Dej sa vyvíja v troch tretinách – v prvej sa oťukávajú, v druhej sa vzájomne spovedajú a radia si a v tretej ide o život.

Gradácia príbehu pripomína jednoduchý tobogan. Istý čas sa šplháte hore, dlho nevidíte, ako vysoko pôjdete, ani výhľad nie je jasný, pretože okolo vás je hustý les. Stromy za čas zmiznú, vy vidíte do veľkej diaľky a keď si na vrchole pomyslíte, že vás táto jazda nemá čím prekvapiť, rozbehne sa to šialeným tempom. Adrien aj Hadrien žijú v tom istom francúzskom regióne, lenže Adrien z roku 2014 vie, čo sa tam udialo počas vojny v roku 1914. Zrazu sú obaja reálni, hmatateľní, nie sú to už „len“ knižní hrdinovia, vyjadrujúci sa trochu obozretne až starostvetsky. Teraz im už ide o všetko a jediné, čo majú, je viera, že to, čo sa im deje, je skutočné a nie iba dielo krutej náhody. Opisy prostredia aj historické udalosti sú pritom reálne a overiteľné. Príbeh tým získava v pravej chvíli ďalší, obohacujúci rozmer.

V tínedžerských knihách sa často vyskytujú hraničné momenty a mladí čitatelia ich vedia oceniť. V knihe 14 – 14 Priateľstvo medzi storočiami sa objavia v pravom momente. V deji je množstvo zápletiek, v ktorých musia obaja chlapci prekonávať občas až priepastný rozdiel doby, v ktorej je ten druhý. Súčasný čitateľ môže mať z niektorých faktov mierny preplesk, keď si uvedomí, čo všetko ľudia za sto rokov získali (a stratili) a ako s tým nakladajú. Autori Paul Beorn a Silène Edgarová však ustriehli hranicu prílišnej spomienkovej nostalgie a vtieravého mentorovania.

Knihu na recenziu poskytlo vydavateľstvo Albatros Media.

Viac z mojej tvorby a recenzií si prečítate tu.

Môj fotoblog s detskými knihami nájdete tu.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Autorka a čitateľka kníh pre deti http://zuzanastelbaska.com

Blogy

|