Denník N

Ladislav Kováč: O zmysle ľudského života

Ladislav Kováč napísal krásnu knihu, európsku, svetovú. Dokázal to z malého Slovenska, prekročil Tatry a preplával Dunaj.

Na pochode Vrba-Wetzler Memorial v roku 2016 som sa spoznal s Jurom Mesíkom[1] a s chalanmi z vydavateľstva Absynt. Juro mi počas pochodu predstavil víziu ,,technologickej singularity“, ktorá by mohla nastať v polovici 21. storočia. Bod, kedy vznikne nadľudská inteligencia zásluhou počítačových technológií. Človek nebude viac človekom, ako ho poznáme dnes. Odhaduje sa, že v 21. storočí bude technický pokrok tisícnásobne väčší ako v 20. storočí.[2] Už dnes je človek s mobilom v ruke s Google vyhľadávačom a Facebookom iný ako bol človek zo začiatku storočia, ktorý mal na ruke digitálne hodinky s kalkulačkou. Ako malý chlapec som pozeral u mamy v krčme na žiarovky a bol som sklamaný, že už je všetko vymyslené.

Prvý deň pochodu z Birkenau mi Juro Koudela z Absyntu prezrádza možnosť pokračovania Kalligramu pod ich réžiou. Správa ma teší. Dnes som dočítal ich prvú knihu O Zmysle Ľudského života z edície Skica pod imprintom Kalligram. Obálka knihy s povrchom mramoru, do neho vytesané slová, lesknúce sa v lúčoch žiarovky. Ako obnovené mená padlých vojakov na našich zanedbaných pamätníkoch z 1. alebo 2. svetovej vojny. Pekná symbolika obnovenia Kalligramu, jeho zašlej zaslúžilej slávy, obety a statočnosti. Ale dosť bolo pátosu.

Pomník Obetiam 1. a 2. svetovej vojny v obci Lubina. Foto: Ladislav Barabás.

Ako správne tušíte, na pochode sme sa rozprávali o Kováčovej vízii budúcnosti. Kováčovu najnovšiu knihu už dobre opísal Patrik Garaj v tomto článku.[3] Dovoľte mi ,,zasypať“ Vás pár ďalšími citáciami, postrehmi:

– Sme zaplavení nadbytočnosťami, hlavne v informačnom svete (viď tento blog).

– Točíme sa v kolotoči zábavy a pôžitku, ktorý nás môže v konečnom dôsledku ,,zabiť“.

– Sú to inštitúcie, ktoré dali zlu v 20. storočí nadľudskú, monštruóznu podobu.[4]

Počet zabitých ľudí v genocídach a vo vojnách od roku 1400 do roku 2000. Autor: Max Roser. Kliknutím na obrázok sa dostanete k čitateľnejšej podobe.

– Tom Wolf v roku 2000 predikoval ,,koniec“ filozofie: ,,Načo zápasiť s Kantovým Bohom, slobodou a nesmrteľnosťou, keď je to len záležitosť času, než neuroveda, pravdepodobne skenovaním mozgu, odhalí skutočný fyzický mechanizmus, ktorý vyrába tieto mentálne konštrukcie, tieto ilúzie?“[5] To neznamená, že Kováč s ním súhlasil.

,,My život na zemi
Pretvoríme.“

Majakovského verš,[6] ktorým opisuje ideály každej novej generácie.

,,Ako tu spoločne
Visíme do vesmíru
Na tenkom vlákne gravitácie“

Verš z básne Jar Petra Niňaja[7] je pekný, preto je tu.

– Evolúcia prebieha na všetkých úrovniach, na molekulárnej, na úrovni buniek, organizmov, sociálnych skupín, biologických druhov. Dokonca podľa astrofyzika Lee Smolina bol aj náš vesmír, v ktorom žijeme, vybratý z početných iných vesmírov ako ,,najzdatnejší“.[8]

– Veľkosť mozgu sa začala zväčšovať kvôli ruke, aby sme ju vedeli používať, napr. začať ňou zbierať konáre.[9] Počas evolúcie sa mozog zväčšil z 500 ml až do 1300 ml. Ľudský mozog je dnes pomerovo asi trikrát väčší ako mozog šimpanzov a goríl.[10] Ruka je orgán, ktorý z nás spravil jedinečný biologický druh.[11] Ľudský mozog je najkomplexnejší biologický systém na zemi.[13] Vďaka nemu sa z človeka stal superpredátor.

– Nad fyzikálnym priestorom, v ktorom človek žije ako materiálna bytosť, začal vyrastať symbolický priestor – náš jazyk.[12] Vďaka nemu môžeme tráviť čas čítaním. Banálne, ale pôvabne.

– Vo svete Facebooku, bulváru, reklamy, TV a medií sa ,,boj o život“ zmenil a mení na ,,boj o pozornosť“.[14]

Rodina Inuitov v roku 1928. V tej dobe sa za ,,facebookovými páčikmi“ muselo chodiť z iglu do iglu.  Autor: Edward S. Curtis.

– Človek je hypersociálny živočích, nemenej hypersociálny ako včely alebo mravce.[15]

– Kováč opakuje známu tézu antropológa Robina Dunbara, že človek dokáže udržovať stály a uspokojivý kontakt s približne 150 ľuďmi.[16] Našich 300 a viac ,,priateľov“ na Facebooku je úsmevných. Nebyť Facebooku, tak by sme na väčšinu z nich časom zabudli, pokiaľ by nám ich nepripomenula nejaká spomienka, rozprávanie.

– 20. storočie, do ktorého sa väčšina z nás narodila, bolo okrem ,,storočia vedy“ aj ,,krvavým storočím“. Násilnou smrťou zahynulo viacej ako 200 miliónov ľudí.[17]

– Kováč cituje Herberta G. Wellsa, ktorý komentuje počiatky evolúcie, kedy sa plávajúcim larvám vytvorila notochorda, ktorá im dodávala pevnosť. Notochorda sa stala východiskom pri formovaní chrbtice. Od toho okamihu nabrala evolúcia rýchly smer k stavovcom a človeku. ,,Neboli v tom nijaké úmysly, proste sa tak stalo.“[18]

Migračné trasy človeka zostavené podľa mitochondriálnej DNA. Čísla v legende grafu sú násobky čísla 1000 pred naším letopočtom.

– Kováč polemizuje s Dawkinsom, s jeho teóriou ,,sebeckého génu“.

– Strach, komplexy menejcennosti, závisť sú tu od úsvitu ľudstva a budú s nami do súmraku.

– Úsmevná báseň Pavla Országha Hviezdoslava (1849 – 1921) s názvom Dvetisíc[19] básni o roku 2000, o dobe zbavenej neduhov doby, v ktorej žil (je v nej cítiť aj prvú svetovú vojnu).

– 21. storočie bude storočím ,,sťahovania národov“.[20] Bohatí ľudia budu cestovať, aby sa rozptýlili, obohatili zážitkami. Chudobní sa budú presúvať do krajín, kde ,,rastie zelená tráva“, aby prežili, prípadne si ekonomicky polepšili. Žijeme v dobe, kedy nezávidíme len našim susedom, ale aj susedovi na druhej strane zemegule. Milióny ľudí hladujú a trpí smädom, padajú na nich bomby. Pohyb bol vždy prirodzenou cestou, ako prežiť a náš strach a naše ploty na tom nič nezmenia.

Osídlenie Zeme druhom Homo sapiens. Tmavšia farba znázorňuje hustejšie osídlenie.
Planéta Zem v noci v roku 2016. Podľa svetiel vieme, kde je najviac koncentrovaný život.

– Mali by sme dostať do všeobecného povedomia, že ukončenie života nie je ,,trestom smrti“, ale odmenou za krásny a zmysluplný život.[22]

V knihe je veľa múdra a krásy, netočí sa len okolo evolúcie, ako to môže vyzerať z môjho výberu, aj keď evolúcia tvorí prirodzenú kostru knihy.

Ďakujem za pozornosť, milý čitateľ, kniha je oveľa zaujímavejšia ako som naznačil. Na viac ako robotický výber postrehov, ktoré ma zaujali nemám, a preto sa nenechaj odradiť mojím textom. Raz možno príde doba, kedy bude druh Homo sapiens na ústupe a my prenecháme planétu ,,víťazom evolúcie“. Ekonóm Nicolas Georescu-Rogeon napísal už v roku 1975:

,,Možno je osudom človeka, aby mal krátky, ale žiarivý, vzrušujúci a výstredný život, skôr než dlhú, nudnú a živoriacu existenciu. Nech iné druhy – napríklad améby – ktoré nemajú spirituálne ambície, zdedia zem, ktorá sa naďalej bude kúpať v lúčoch slnka.“[21]

 

 

 

 

Text bol neskôr publikovaný v spoločenskej revue Přítomnost.

Referencie:

1. https://cs.wikipedia.org/wiki/Juraj_Mesík
2. Ladislav Kováč: O zmysle ľudského života, str. 65 (rovnaká kniha platí aj pre všetky ďalšie odkazy so skratkou str.)
3. https://dennikn.sk/1028917/ked-uz-ma-clovek-vyhynut-nech-je-to-na-urovni/
4. str. 45
5. str. 11
6. str. 16
7. str. 23
8. str. 22
9. str. 25
10. str. 26
11. str. 27
12. str. 28
13. str. 33
14. str. 36
15. str. 37
16. str. 41
17. str. 45
18. str. 50
19. str. 63
20. str. 68
21. str. 79
22. str. 88

Teraz najčítanejšie

Jaro Stančík

Živím sa programovaním. Člen komunity, ktorá znovu otvorila Artforum v Banskej Bystrici. V kultúrnom centre tu. v Starej Turej moderujem besedy o knihách v cykle Liter.Túra. Prispievateľ do pritomnost.cz. S blogovaním som začínal na SME.