Denník N

Aj ten najväčší človek bol kedysi malý zázrak

Táto detská kniha má silný odkaz na empatiu, silu priateľstva a prosociálne správanie. Okrem toho tiež predstavuje detskému čitateľovi psychológiu a príčinu zlého konania. Primeranou formou zoznamuje dieťa so skutočnosťou, že ľudia majú niekedy zvláštny zvyk otvoriť dvere pre nenávisť len preto, lebo nedostali to, čo chceli, alebo im niekto ublížil.

Patrick Ness vo svojej skvelej knihe Sedem minút po polnoci / A Monster Calls píše, že príbehy sú ako nespútané divé zvery, ktoré sa neraz rozbehnú neočakávaným smerom, a aj preto sa často javia ako jednoznačné, ale skutočnú pravdu vyjaví hlavne uhol pohľadu.

Mne však pri čítaní prozaických kníh často napadá aj iný kontext s divokými zvermi, a to paralela s evolučnou teóriou. Ak majú príbehy podobu živých bytostí, je celkom prirodzené, že sa rozmnožujú a plodia príbehy nové. V génoch ich potomkov sa potom zrkadlia tie staré, prerozprávané inak alebo prispôsobené novým poslucháčom.

Patrí medzi ne aj detská kniha Miry Bartókovej s názvom Malý zázrak / The Wonderling, ktorý je tak trocha vzdialeným potomkom Olivera Twista. Kým román Charlesa Dickensa je realistickým románom o zaostalosti vtedajšej spoločnosti v otázke sociálnych práv, ochrany detí a výchovy, príbeh Artuša (Malý zázrak) je jeho fantasy verziou pre deti 21. storočia.

Jeho hlavným hrdinom je malý zoo-antropomorfný tvor s tvárou líšťaťa a telom malého dieťaťa. Najneobyčajnejšia na ňom je tiež skutočnosť, že má iba jedno ucho a nemá takmer žiadny chvost. Žije vo svete, kde rozdiel medzi zvieratami a ľuďmi nie je až taký veľmi výrazný, no ľudia ho napriek tomu pokladajú za čudného.

Vonkoncom však nie je divný sám. V jeho svete takých ako on nazývajú prízemkovia. Sú to bytosti, napoly človek, napoly zviera. Mnohí však pripomínajú iba zviera, plaza alebo vtáka, no správajú sa ako ľudia.

Okrem toho tento fantasy svet obývajú aj úplne obyčajné zvieratá, pozemské, morské a vzdušné, ktoré slúžia najmä ako potrava. Najzáhadnejšie sú však tzv. prastaré tvory, v ktorých sa ukrýva najrôznejšia magická sila.

V čom je však príbuznosť s príbehom Olivera Twista? Prízemok Artuš, ktorý má však aj mnoho iných mien, je sirotou a do určitého času aj chovancom Domovova slečny Pleslivej pre neposlušné a nechcené tvory, ktorý je taký nehostinný a neprívetivý, ako len sirotinec môže byť. Prosto temné a chladné miesto bez lásky.

Šéfuje mu slečna Pleslivá, ktorá je presvedčená, že existencia každého tvora má síce zmysel, ale v prípade prízemkov je len jedna výchovná cesta, a to príprava na život plný utrpenia a driny. A práve drine ich táto krutá vychovávateľka mieni naučiť.

Slečna Pleslivá je tiež presvedčená ničiteľka. Respektíve konštruktérka strojov, ktorých úlohou je likvidácia iných veci a bytostí. Jej najväčším cieľom je zničenie hudby a piesní, prostredníctvom ktorých si živé a citlivé tvory rozprávajú príbehy, a v ktorých sú ukryté ich túžby a sny.

S takýmito plánmi v duši však nežije sama. Spolu s inými ľuďmi reprezentuje temnú stranu príbehu, ktorá sa snaží živé bytosti zotročovať, vykynožiť a v ďalšom pláne úplne nahradiť strojmi. Je jasné, že ako každý rozprávkový príbeh, ani tomuto nechýba tá dobrá strana príbehu.

Jej hlavným hrdinom je práve lišiak Artuš, ktorý sa spolu s priateľkou Čačkou rozhodne pre útek zo sirotinca. Stane sa tak na deväťdesiatej deviatej strane, čím sa dej rozvinie o ďalší typický prvok fantasy kníh.

Je ním cesta za sebapoznaním a dobrodružná púť s cieľom zachrániť aspoň tú časť sveta, kde existujú sny po lepšom živote.

V knižke rezonuje viacero etických otázok, takže je podľa mňa úplne vhodné využívať jej obsah na výchovné ciele pri domácom čítaní.

V prvom rade má silný odkaz na empatiu, silu priateľstva a prosociálne správanie. Okrem toho tiež predstavuje detskému čitateľovi psychológiu a príčinu zlého konania.

Primeranou formou zoznamuje dieťa so skutočnosťou, že ľudia majú niekedy zvláštny zvyk otvoriť dvere pre nenávisť len preto, lebo nedostali to, čo chceli, alebo im niekto ublížil.

Symboliku zápasu malých a utláčaných, bojujúcich proti väčším a silnejším, asi najviac vystihuje tiež apel, že aj ten najväčší človek bol kedysi malý, a že je dobré na to myslieť, keď treba čeliť všetkým slečnám Pleslivým na celom svete.

 

Mira Bartók: Malý zázrak, Ikar 2018, Preklad: Michal Jedinák

 

Teraz najčítanejšie