Denník N

Úžas

Naozaj do zimy

 

*

Stúpajú,

aby pre nás našli niekoľko slov.

 

Chceš sa k nim dostať

Je to však horizont,

 

ktorý dospáva prvý tón,

aj keď sa premieňa forma.

 

*

 

Z každej strany

je to na báseň.

Niečo úžasné,

ako človeka nohy nesú.

 

Rozkvitli krídla

na brehoch leta

vzduch píše malinová.

A svoje rúž a svoje peľ.

 

*

 

Padajú

veľké témy.

 

Odkladáš

naozaj do zimy

 

Z textúry kože

na jedno viazanie

 

pohľady cez plece

na Boží raz

 

si tak striedavo

zlievam.

 

*

 

Si najkrajšie nenapísané

 

slnko v noci

a mesiac vo dne,

ako si to nepredstavujeme.

 

Keď zabúdame,

záblesk odráža ďalej.

Má na tom podiel…

 

*

 

Na každej strane odo mňa

východ, ako to značia.

Pod nohami aj na stromoch

nedočkavý

februárový sneh.

Keď takto prekvapujeme,

priznávame si čokoľvek.

 

*

 

Sme poznačení zlatom,

všetko sa ligoce.

 

Potkýnajú sa veľké slová.

Pery vo vzduchu hrajú späť

 

Okamih tíško volá,

naboso lúskam pred.

 

Je mi len bližšia večnosť,

ako sa rodí kvet.

 

*

 

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.