Denník N

Dan Brown is not Great

Or how fiction poisons everything?

Dan Brown ma ako autor kníh nikdy veľmi nenadchol. Napriek tomu, že prezentuje zaujímavé príbehy, vždy ich zakladá na nepresných a zámerne pozmenených udalostiach. Pre dielo fikcie to však nieje problém. Je však skvelým príkladom ako nepristupovať k analýze či už náboženstva, tajných spolkov, alebo vedy. Jeho fikcie často zakladajú na známych mýtoch ktoré majú tendenciu byť považované za pravdivé. Nie náhodou som narazil na recenziu jeho knihy Pôvod.

Dan Brown je vedecky negramotný!

Recenzia do istej miery naplnila moje predpoklady, avšak zaujalo ma ako na jednej strane odmietla náboženské a vedecké mýty, ktoré kniha Pôvod obsahuje, avšak autor recenzie bez problému akceptoval mýty o ateizme z dielne Dana Browna, respektíve recenzia samotná spomína niekoľko nových.

Nebudem teda robiť „recenziu recenzie“, ale musím povedať, že jej text mi dal mnoho dôvodov na sumarizovanie. Ľuďom čo hľadali výhradne Dana Browna sa ospravedlňujem, ale dočítate sa o ňom v poslednom odstavci. Ak vás zaujíma obsah diskusie ktorú Dan Brown chcel rozprúdiť, prejdite si celý blog, viem však poskytnúť len jednu perspektívu.

Ad: „Nový Ateizmus“

Moderný ateizmus nevznikol po jedenástom septembri 2001 ako reakcia na útok v New Yorku. Jeho korene siahajú do druhej polovice 19. storočia k britským vedcom ako Charles Darwin, alebo Thomas Huxley. Vedecké objavy tejto doby, spolu s rozvojom filozofie začali vysvetľovať vesmír formou ktorá nielenže nepotrebovala vyššiu moc na vznik a kontinuálnu existenciu, avšak priamo popierala dovtedy známe biblické dogmy. Spolu s vývojom filozofie v rovnakom období nám tak dali výrazy ako „agnostik“.

V našich podmienkach dlho prevládal dogmatický variant ateizmu, ktorý považuje všetky otázky za zodpovedané. Anglo-americká forma ateizmu sa však od neho zásadne líši. Nemá možnosť uchýliť sa k autoritatívnej dogme na úrovni štátu a diskusia je nevyhnutná. Tá nemusí byť nutne vedecká, špeciálne ak diskusia prebieha o otázkach kultúry, filozofie alebo spoločnosti.

Termín „Nový Ateizmus“ bol zavedený v roku 2006 novinárom Gary Wolfom a označuje ľudí ktorý prezentujú sekularizmus, humanizmus a vedu ako spoločenské hodnoty. Do určitej miery mieša hrušky z jablkami, pretože ateizmus sa definuje len ako presvedčenie o neexistencii bohov (množné číslo). Nieje „nový“ kvôli útočnosti voči náboženstvám, ako tvrdí pán Zeman. Ateizmus, alebo apostáza boli pre organizované cirkvi nebezpečnou a urážlivou myšlienkou po niekoľko tisícročí, preto nemyslím že by Richard Dawkins, Christopher Hitchens, Sam Harris a Daniel Denett boli v tomto nejak inovatívni.

Moderní ateisti dávajú odpovede na pôvodne rečnícke otázky špeciálne z religióznych kruhov „Čo bez Boha?“ alebo „Bez cirkvi?“, respektíve vysvetľujú vedeckou formou ako si bohov vytvárame. Snaha, ktorá má poukázať na údajné morálne vákuum (teologický termín je „morálny relativizmus“) je zodpovedaná tou formou, že zdrojom morálky, spoločenských noriem i zákonov sú primárne ľudia. Zdrojom odpovedí sú rôzne spoločenské vedy, avšak ani veda a ani človek v tomto ponímaní nemajú snahu nahradiť náboženstvo práve kvôli sekularizmu a jeho princípom. Ani človek, ani vedy nie sú neomylné a vedecké princípy reprezentujú kontinuálne skúmanie stavu vecí. V tomto kontexte sa vedci ani nemôžu snažiť vyzdvihnúť vedecké objavy na úroveň znalostí neomylnej bytosti, ktorá všetko stvorila a rozhodne nemajú ako sa odvolávať na autoritu takejto bytosti (pozn. argument, že veda je nové náboženstvo). Definícia, že by sa malo jednať o spojenie humanizmu, vedy a sekularizmu však nieje dostatočne presná.

Faktom je že ateisti ako Richard Dawkins, alebo Christopher Hitchens, sa ocitli po roku 2001 v situácii kedy mohli účinnejšie poukázať, že súboj vedy a náboženstva sa od čias Darwina pohol dopredu len minimálne, respektíve že súboj fundamentalizmu a slobodnej spoločnosti tu stále je. V 20. storočí sa predpokladalo, že náboženstvo postupne vymizne čo sa však nestalo. Nové tisícročie otvoril najhorší nábožensky motivovaný teroristický útok v dejinách.

Odmietanie vedy

Vedeckí predstavitelia moderného ateizmu v tejto atmosfére začali poukazovať na paralelu medzi rôznymi náboženstvami a ničivým potenciálom náboženského fanatizmu, resp. indoktrináciou náboženstvom v mladom veku. Tento potenciál sa môže prejavovať v podobe unesených lietadiel, ale aj v podobe odmietania evolučnej teórie resp. vedy ako celku. Oba tieto javy majú spoločných mnoho znakov, primárne nepochopenie.

Ako pán Andrej Zeman v recenzii správne poznamenal ľudstvo nepochádza z moderných ľudoopov, máme však s nimi spoločného predka:

Avšak v bežnom jazyku sa zo spoločného predka najprv stal ľudoop (anglicky ape), a neskôr opica (anglicky monkey), ale to len na okraj. Taký Knihovník by za to trhal ruky.

Richard Dawkins nekonfrontoval len pochybnosti a mýty o evolučnej biológii. Konfrontoval aj náboženské školy – napríklad tvrdenie z učenia Islamu, že morská a sladká voda sa nemiešajú.

Kreacionisti a náboženské hnutia v USA často poukazujú na „fakty“ ktoré popierajú evolúciu. Najčastejším býva nekonečné hľadanie chýbajúceho medzičlánku (the missing link) v evolúcii. Druhým býva poukázanie na existenciu „nižších druhov“ pri chybnom predpoklade, že evolúciou sa mali všetky jedince vyvinúť. Tretím je poukazovanie na názov „Evolučná teória“ a tvrdenie, že je to len teória ktorú nikto nedokázal. Od čias Darwina bolo nájdených množstvo chýbajúcich medzičlánkov. Medzi inými aj kostra australoopiteka menom Lucy, ktorá je vystavená v americkom Smithsonian Institute. Existenciu tejto kostry však v rozhovore s Richardom Dawkinsom poprela pani Wendy Wright (v tom čase riaditeľka Concerned Women for America), pričom tvrdila, že existujú len človekom vytvorené nákresy.

Evolučná teória je ľahko vysvetliteľný príklad ako môže náboženské zaslepenie ovplyvniť jednanie ľudí až do bodu, kde ľudia začnú popierať nielen známe vedecké objavy, ale aj realitu. Popieranie modernej vedy sa nedá zúžiť len na evolučnú teóriu. Hnutie Taliban v roku 1997 zakázalo recyklovaný papier z obavy, že by mohol obsahovať zničený výtlačok Koránu. K tejto skupine sa dajú priradiť aj názory o jedovatosti vakcín, homeopatia, teória plochej Zeme, alebo alternatívne formy spirituálneho liečenia pri odmietaní medicínskej liečby.

Prínos Richarda Dawkinsa možno preto zhodnotiť hlavne v oblasti argumentačnej obrany vzdelávania na vedeckom základe a aktívnemu odmietaniu nevedeckej výuky v oblastiach, kde sa veda a náboženstvo snažia informovať o rovnakých témach. V súčasnosti sa Richard Dawkins a jeho nadácia venuje školeniu učiteľov v oblasti výuky evolúcie. Nie kvôli tomu, že by učitelia nechápali jej princípom, avšak zameriavajú sa na to ako prekonať náboženskú indoktrináciu študentov. Tiež pomáha organizovať pomoc v krajinách kde sekulárny postoj, môže spôsobiť život-ohrozujúce problémy vedcom, spisovateľom a iným.

Sociálny fundamentalizmus

Kniha „God is not great, or how Religion poisons everything“ naozaj obsahuje vety „Aj pri písaní týchto slov veriaci ľudia rôznymi spôsobmi plánujú moju a vašu záhubu, ako aj zničenie všetkých tvrdou prácou nadobudnutých ľudských úspechov, ktoré som spomenul. Náboženstvo ničí všetko.“ Avšak posledná veta v anglickom originále neobsahuje slovo „destroys“, obsahuje slovo „poisons„*.

Význam spomenutého odseku nieje len doslovný, ale aj metaforický (rovnako ako podtitul knihy). Bohužiaľ je vytrhnutý z kontextu prvej kapitoly, ktorú uzatvára. Evolučná teória je vedecký výdobytok ktorý vedci musia brániť pred náboženským fundamentalizmom, podobne ako sa musí brániť výdobytok recyklácie papiera, ako sa musela brániť astronómia. Hitchens nepíše len o terorizme a bezprostrednom ohrození, ale aj o ohrození vedeckých, spoločenských a kultúrnych výdobytkov každodenného života. V tejto knihe Hitchens nepriamo, ale aj priamo píše o osude spisovateľa Salmana Rushdieho, na ktorého vyhlásil Iránsky vodca Ajátoláh Chomejní fatwu za jeho knihu Satanské verše. Chomejního režim tak učinil v čase kedy kniha nemohla byť preložená do peržštiny, preto je zrejmé, že nemohli byť oboznámený s jej obsahom. Rushdie prežil nezranený, avšak za pokus o preklad knihy zaplatil životom japonský prekladateľ Hitoshi Igarashi. (Doplním že na podporu fatvy bolo v roku 2016 vyzbieraných 600 000 dolárov.)

V podobnom duchu obhajoval aj právo publikovať dánske satirické komiksy (2006) ktoré mohli byť vnímané ako urážlivé náboženskými spoločnosťami. Sloboda slova sa v tomto zmysle dostala pod útok náboženského fundamentalizmu – v roku 2015 aj doslovne v prípade časopisu Charlie Hebdo.

Nemôžem však vyčítať pánovi Zemanovi, že vníma moderných ateistov ako útočných (viz. výraz „hitchslap“). Treba však brať v úvahu aké argumenty považujú veriaci za útočné. V neposlednom rade býva argumentácia proti náboženskej myšlienke často zosobnená jej nositeľom a interpretovaná ako útočná voči jeho osobe. Najlepší príklad o tomto „zosobnenom útoku“ prezentoval David Warren a jeho článok, ktorý reagoval na útok v Charlie Hebdo. „V západnej spoločnosti nieje možné sa rúhať, pretože na to treba byť kresťanom“ vyslovil v kontexte karikatúry pápeža Benedikta XVI. Na jednej strane autor akceptoval prostý fakt, že svetské zákony v Európe už netrestajú urážku majestátu, avšak na strane druhej vlastne nesúhlasí s občianskou rovnosťou. Touto formou deklaroval, že zosmiešňovanie myšlienok katolíckej cirkvi je záležitosť ktorá sa ho osobne dotýka.

Je to pokus o obhajobu obmedzenia slobody tlače v mene náboženskej cenzúry. Ak by objektom satiry bol človek bez náboženského majestátu môžem sa len domnievať, že by sa nejednalo o problém. Preto v konečnom dôsledku nemám výhradu voči údajnému i reálnemu útočnému jednaniu. Doslovné alebo metaforické interpretácie textu vedia byť zábavné. Ak nastane problém so slobodou prejavu pri kritike konkrétnej myšlienky, nieje to problémom slobody prejavu ako celku.

Christopher Hitchens rozhodne patrí k najviac útočným autorom a vo svojej knihe „God is Not Great“ zhrnul množstvo historických, ale aj vlastných odmietavých argumentov či už proti organizovaným cirkvám, alebo proti neorganizovanej viere. Ateizmus sa aj vďaka jeho úvahám začal otvorene zaoberať otázkou či je náboženstvo krokom dopredu pre všeobecné dobro, alebo je len prešľapovaním na mieste zo strachu z nových objavov. Tiež vysvetľuje, že náboženský fundamentalizmus nieje len vzdialená hudba Blízkeho Východu, ale ovplyvňuje každodenné ľudské životy aj v našom okolí.

Novým aspektom ktorý k stanovisku ateizmu Christopher Hitchens pridal je definícia anti-teizmu (antitheism). Vyslovil myšlienku, že aj keby sa existencia nadpozemského stvoriteľa potvrdila, nesúhlasil by s predstavou života pod neustálym dohľadom vševidiaceho „otca“, ktorý nikdy neodíde – existencia v „nebeskej Severnej Kórei“. Lenže v Severnej Kórei aspoň môžete zomrieť a opustiť tento „Raj na zemi“, kdežto monoteistické náboženstvá s vami len začali. Ľudia si neprajú žiť v Severnej Kórei, pretože by to bol život v otroctve a Hitchens podobnou formou popisuje prianie existencie posmrtného života v obdobne popísaných podmienkach (biele oblečenie, hranie na harfách, a večná chvála benevolentného diktátora boha).

Napriek tomuto všetkému sa pozitívne vyjadroval o architektúre katedrál, o „kultúrnej identite kresťanstva“ v Británii a dokonca si ani neprial koniec náboženstiev ako takých.

Dan Brown môže čerpať z „Nového Ateizmu“ bez toho aby sa s ním stotožnil

Moderný ateizmus je vo všeobecnosti postoj ktorý poskytuje argumentáciu proti existencii nadprirodzených bytostí – špecificky bohov. Nieje tak učinené priamo, avšak na základe princípu „dôkazného bremena“ na strane veriacich. Sam Harris v tomto ohľade formuloval otázku či svet vyzerá ako by ho stvoril jeden boh, alebo či svet vyzerá ako by veľa ľudí stvorilo veľa bohov. Hitchens vyslovil domnienku, že kradnutie a znásilňovanie nebolo v poriadku ani predtým než sa Hebrejci dostali k hore Sinaj – domnieva sa že morálka bola predlohou pre Desatoro. Asociácia ateizmu s obhajovaním vedeckých, alebo humanistických princípov je síce bežný jav kvôli pomerne častému prepojeniu s filozofmi a vedcami, ale v základe sa jedná o spoločenské postoje známych ateistov.

Pán Zeman sa pokúsil vykresliť Dana Browna ako jedného z „Nových Ateistov“ na základe toho, že jedna z postáv v jeho knihe má podobné názory, ktoré som popísal v predchádzajúcich odstavoch. Sám Dan Brown sa však označil za agnostika. Principiálne teda Dan Brown nemôže súhlasiť s názormi, ktoré moderný ateizmus reprezentuje, pretože na to by musel zaujať záporné stanovisko o otázke existencie bohov.

Kritika dogmatizmu a fundamentalizmu nieje vlastná len agnostikom alebo „novým ateistom“. Je to téma ktorej sa môže otvorene venovať každý človek, vrátane veriacich ľudí a nieje priamo zviazaná s žiadnym svetonázorom.

Dan Brown sa v minulosti snažil previesť čitateľov prostredníctvom profesora Langdona cez zaujímavé lokácie, priviesť ich k nádobke s Higgsovým bozónom, do chodieb pod Vatikánom, avšak vždy tak činil formou ľahkej zábavy. Na obranu Dana Browna preto musím povedať, že dielo fikcie ktoré vytvoril nemusí byť 100% vedecky presné, respektíve záleží na tom akou formou vytvoril postavy. Tieto postavy tiež môžu zdieľať známe historické, alebo vedecké mýty** v rámci bežnej diskusie, alebo spoločenského povedomia. Preto, bez ohľadu na ich pravdivosť zapadajú do obrazu postáv ktoré Dan Brown vytvoril. Preto nesúhlasím s tvrdením pána Zenmana, že Dan Brown je v akomkoľvek ohľade protináboženský.

Ak bolo cieľom Dana Browna rozprúdiť diskusiu na témy ktorým sa kniha Pôvod venuje, určite sa mu to podarilo.

* Knihy od Christophera Hitchensa vrelo odporúčam v anglickom originále, kvôli presnosti textu.
** S výnimkou Giordana Bruna nebolo až tak veľa ľudí upálených za herézu kvôli vedeckému presvedčeniu. Omnoho viac sa upaľovalo za cirkevnú reformáciu a inkvizíciu. Diskusia na témy ktoré podrývali cirkevné dogmy rozhodne spôsobila veľa problémov Galileovi. To že Al-Ghazalího teológia spôsobila koniec zlatej éry arabskej vedy je téma, ktorú spopularizoval americký astronóm Neil De-Grasse Tyson – o pravdivosti tohoto tvrdenia, ale ani o jeho nepravdivosti som sa zatial nepresvedčil.

Úprava 22.2. 2018:
Nemám FB account, ale doplním reakciu na komentár. Som názoru, že dôkazné bremeno je na strane veriacich, v žiadnom pripade nie ateistov. Tvrdenie učinené bez dôkazu, môže byť aj odmietnuté bez dôkazu.

Okrem toho nieje možné dokázať negatívum. Nemôžem dokázať neexistenciu jednorožcov, ale to neznamená že existujú. Preto je nutné priniesť pozitívny dôkaz o ich existencii, aby som mohol učiniť také tvrdenie.

Teraz najčítanejšie

Miroslav Kocur

Metalista. Mám rád thrash, death, industrial, grind... Ale hlavne mám rád tú slobodu ktorú to prináša. Považujem sa za mierumilovného človeka ale veľmi zle znášam nekonečný vesmír ľudskej hlúposti.