Denník N

Čo treba spraviť aby sme mali riadnych sudcov Ústavného súdu

Keď začne o podmienkach na voľbu ústavných sudcov hovoriť R. Fico, vieme, že sa chystá veľký podvod. Takýto výsledok sa dá čakať zvlášť, ak aj tí, ktorí majú záujem na slušnom fungovaní štátu, ako keby vopred vzdávali boj o prísnosť procesu, ktorý by nás k slušnému ústavnému súdu mohol doviesť.

Fico má záujem o náš Ústavný súd. Ešte presne a s istotou nevieme aký, ale isto nejaký má. A vždy mal. To preto, že ústavný súd sa u nás stal akousi absolutistickou hornou komorou parlamentu, ktorá môže všetko a nemusí nič, ktorá môže všelikomu pomôcť a niekomu nepomôcť vôbec, a to všetko, vraj, v mene našej ústavy.

Keď R. Fico (v TA3) povie, že bude ťažké dohodnúť sa na 18 kandidátoch, lebo vraj  „Len keď povieme, že nie 40 ale 45, že musí mať justičnú skúšku a nedajbože má vedieť cudzí jazyk, aby vedel čítať judikatúru Európskeho súdu pred ľudské práva, tak sami sa môžeme dostať do pasce a nebudeme môcť tých kandidátov nájsť. Robíme na tom, je dohoda, že chceme sprísniť kritéria na výber sudcov Ústavného súdu (ÚS),“, myslí tým nepochybne, že „jeho“ sudcovia majú byť „naši ľudia“, podobne ako je jeho „náš človek“ ten, v ktorého (vraj) byte R. Fico býva.

Typickou pre povahu požiadaviek R. Fica je tá o potrebných 76-hlasoch v Národnej rade na schválenie kandidáta (doteraz teoreticky stačilo hlasov 38). Pritom každý, kto sa pozrie ako dnešná korupčná koalícia válcuje hlasovania, vidí, že bežne majú 81 hlasov (teda koaličné hlasy plus hlasy tých, ktorí sa do selektívneho blahobytu nášho parlamentu doviezli na električke zvanej Sme rodina).

O našom ústavnom súde a najmä o nedostatku morálnych autorít v jeho obsadení sa v napísalo veľa a bez akéhokoľvek hmatateľného výsledku, čoho je Ficovo posledné vystúpenie na túto tému len smutným potvrdením.

Bohužiaľ, aj návrhy VIA IURIS sú len také, ktoré nezabránia s istotou tomu, aby sa „ich ľudia“ na ústavný súd nedostali. Bolo by lepšie mať v tejto oblasti vyššie ambície, a, ak sa nepodarí, z týchto zľavovať po dôkladnej diskusii.

Aby diskusia bola ozajstná, mala by brať v úvahu terajší stav morálnych a psychologických vlastností vysoko postavených príslušníkov súdnictva a právnických povolaní vôbec. A mala by zahŕňať viaceré z nasledujúcich tém.

 

1. Redukcia okruhu oprávnených navrhovateľov kandidátov do voľby NR SR

Oprávnení navrhovatelia kandidátov by mali byť zúžení len na osoby, ktoré majú politickú zodpovednosť (teda žiadne fakulty, ústavy a pod. – ich vplyv by mohol byť zachovaný nepriamo) tak, aby sa potierali zákulisné a nekalé schémy. Zároveň by mala byť posilnená ingerencia jednotlivých frakcií v parlamente tak, ako je to vo fungujúcich demokraciách.

Oprávnení navrhovatelia by teda mali byť obmedzení napríklad takto:

  • Minister spravodlivosti,
  • Ombudsman,
  • Predseda Ústavno-právneho výboru NR SR a
  • každý z predsedov poslaneckých klubov NR SR (alebo ich spoloční kandidáti).

2.  Zdôvodnenie návrhu a predloženie osobnej dokumentácie

Súčasťou návrhu na kandidatúru za sudcu ústavného súdu by malo byť podrobné zdôvodnenie navrhovateľa obsahujúce podrobný výpočet jeho zásluh o demokraciu a právny štát ako aj vyhlásenie navrhovateľa na svoju česť, že nevie o žiadnej okolnosti, ktorá by čo i len spochybňovala charakter a celkovú vhodnosť navrhovaného na taký post. Dôvodom tohto opatrenia je zabezpečenie toho, aby sa kandidátka neznečisťovala menami nevhodných kandidátov, a tým vlastne sabotoval proces výberu vhodného kandidáta a proces podľa bodu 3 nižšie. Zároveň je okruh osôb navrhovaných za kandidátov potrebné obmedziť tak, aby bolo možné garantovať splnenie podmienok podľa bodu 3 nižšie).

3. Súhlas navrhovaného a odborné podmienky

Navrhnúť podľa uvedených podmienok uvedených by malo byť možné len osobu, ktorá s kandidatúrou vyjadrí súhlas a ktorá
a) nie je a aspoň 5 rokov pred predložením návrhu za kandidáta nebola členom politickej strany ani poslancom NR SR,
b) nikdy nebola členom vlády a
c) je alebo bola

(i) sudcom aspoň 15 rokov bez toho, že by bolo proti nej čo i len vznesené obvinenie v disciplinárnej veci, alebo
(ii) advokátom, ktorý zastupoval pred ústavným súdom alebo EĽSP v aspoň 20 veciach iných ako týkajúcich sa prieťahov v konaní, alebo
(iii) vysokoškolským profesorom v oblasti práva, ktorá bezprostredne súvisí s ochranou ľudských práv a základných slobôd,
a nikdy nebola odsúdená za úmyselný trestný čin s tým, že predloženie mena osoby, ktorá nespĺňa kritériá uvedené vyššie, by sa nepovažoval za návrh kandidáta a nebude podliehať ďalšiemu postupu.

Súčasťou procesu voľby by musela byť aj previerka pravdivosti všetkých údajov a tvrdení týkajúcich sa osoby navrhovanej za kandidáta a kandidáta

5. Splnenie osobných podmienok

Za kandidáta by mala byť volená len osoba, ktorá spĺňa podmienky uvedené vyššie a tiež nasledujúce kritériá:

– Bezpečnostná previerka,
– Bezúhonnosť v zmysle zákona o ústave pamäti národa
– Psychologický posudok (podobný ako ho podstupujú kandidáti na sudcov všeobecných súdov).

6. Voľba kandidáta

O osobe navrhnutej za kandidáta by sa malo hlasovať tak, že voľba prebehne najprv v Ústavno-právnom výbore, a to po preverení splnenia osobných podmienok kladených na  navrhovaného.  Na schválenie, ktoré by bolo predpokladom pre predloženie jeho voľby Plénu NR SR, by bola potrebná ústavná väčšina členov Ústavno-právneho výboru. Voľbe podľa predchádzajúcej vety by predchádzalo verejné vypočutie na ÚPV, riadiace sa nasledujúcimi pravidlami:
– Vypočutie je verejné, neobmedzené celkovým časom (ak nebude stanovené inak) a prebieha v pracovných dňoch v čase medzi 9.00 a 17.00,
– Otázky kladú členovia výboru tak, že sa striedajú prihlásení
a) členovia výboru, ktorí boli v predchádzajúcich parlamentných voľbách zvolení za stranu, ktorá tvorí alebo spolutvorí vládu,
b) s členmi výboru z ostatných strán,
pričom sa k tomu vytvorí zoznam prihlásených podľa písmena a) a zoznam prihlásených podľa písmena b),
– Striedanie každého z členov, ktorí vedú vypočutie navrhnutej osoby, sa zabezpečí tak, že každý z nich bude mať 30 minút, po uplynutí ktorých vypočutie povedie člen výboru zapísaný na inom zozname podľa písmen a) alebo b), a to u každého prihláseného člena aj opakovane.

7. Voľba v pléne

Po schválení v ÚPV by prebehla voľba v Pléne po rozprave. Na schválenie by bola potrebná ústavná väčšina. Hlasovanie by bolo vždy verejné.

Teraz najčítanejšie