Apoštol slobody bulharského národa
Pred 145 rokmi, 18. februára 1873, obesili v Sofii bulharského revolucionára, odporcu osmanskej nadvlády Vasila Levského. Bulhari ho dodnes vnímajú ako národného hrdinu s prímenom „Apoštol slobody“.
Narodil sa v mestečku Karlovo 18. júla 1837. Jeho občianske meno bolo Vasil Ivanov Kunčev. Vstúpil do pravoslávneho kláštora, kde prijal meno Ignatius. V roku 1862 pricestoval do Belehradu, kde sa zaradil do vojenskej jednotky Georgiho Rakovského, ktorá bojovala proti Osmanom s cieľom oslobodiť Bulharsko z takmer poltisícročnej tureckej nadvlády (Bulharský štát sa stal súčasťou Osmanskej ríše v roku 1396). V bojoch sa prejavil ako pravý hrdina, čo mu vynieslo prímeno Levski, teda bojovný ako lev. Ešte v roku 1862 však bola bulharská légia rozpustená a Levski sa vrátil do vlasti, kde po trojmesačnom väznení mohol pracovať ako učiteľ.
Koncom roka 1866 ho Rakovski znova oslovil a tak sa Levski dostal do ozbrojenej bulharskej skupiny, ktorá sa formovala na území Rumunska. Na jar nasledujúceho roka vstúpila na bulharské územie, ale vládne turecké jednotky ju vytlačili do Srbska. Pokus o zorganizovanie druhej bulharskej légie nebol úspešný, Levski sa opäť dostal za mreže a po prepustení odišiel do Rumunska, odkiaľ sa tajne vracal do vlasti, aby hľadal partnerov pre prípravu revolúcie. Na čelo odboja sa postavil Bulharský revolučný ústredný výbor so sídlom v Bukurešti a neskôr v severobulharskom meste Loveč. Levski pripravoval všetky dokumenty, ktoré mali zlegalizovať odboj a upozorniť naň zahraničie. Podľa nich sa malo stať Bulharsko demokratickou republikou s rovnoprávnym postavením všetkých občanov bez ohľadu na ich etnikum alebo vierovyznanie.
V revolučnom vrení dochádza k chybám a k nepremysleným aktivitám jednotlivcov. Tak tomu bolo aj v prípade Bulharského revolučného ústredného výboru. 22. septembra 1872 Levského asistent Dimitar Obšti s niekoľkými chlapmi prepadol bez Levského vedomia poštový voz. Páchatelia sa dostali do väzenia a v žalári prezradili existenciu tajnej organizácie i ľudí, čo boli na jej čele. Tak sa osmanská polícia dostala na stopu Vasila Levského, 27. decembra 1872 ho zatkla, previezla do Sofie, kde súd poslal na šibenicu a kde ho popravili 18. februára 1873.
Levského popravou sa na krátky čas otupila aktivita bulharského národnooslobodzovacieho hnutia. Na pomoc prišla cárska ruská armáda, ktorá reagovala na aprílové povstanie v roku 1876. Pamätnou sa stala najmä bitka o významný priesmyk Šipka v hrebeni Starej planiny, ktorý bol a je významným strategickým prvkom na spojnici južného a severného Bulharska. Mierová zmluva zo San Stefana z 3. marca 1878 a následný Berlínsky kongres rozhodli, že Bulharsko sa stane kniežactvom v autonómnom postavení voči Turecku.
Vasil Levski je dodnes v Bulharsku vnímaný ako národný hrdina, ktorý má pomníky v mnohých mestách a po ňom je pomenovaný aj Národný futbalový štadión v Sofii a tamojší športový klub.
