O ekumenizme nenávisti na Slovensku

Počas Druhej pôstnej nedele (25. februára 2018) zaznie v kostoloch väčšiny kresťanských cirkví na Slovensku spoločné vyhlásenie k manželstvu, rodine a k tzv. Istanbulskému dohovoru. „Ekumenizmus nenávisti“, o ktorom pred časom písali blízki priatelia pápeža Františka už zjavne dorazil aj na Slovensko.

Taliansky jezuita Antonio Spadaro a argentínsky presbyteriánsky pastor Marcelo Figueroa, blízki priatelia pápeža Františka, v júli minulého roka publikovali v rímskom jezuitskom časopise La Civiltà Cattolica veľmi zaujímavý text s názvom Evanjelikálny fundamentalizmus a katolícky integralizmus: prekvapivý ekumenizmus, ktorý vzbudil veľkú pozornosť. Český Magazín Christnet pripravil jeho český preklad a slovenský „katoliban“ sa zasa proti nemu jasne vymedzil.

O čom teda ich text hovoril? Spadaro a Figueroa v ňom reflektujú zvláštny súčasný fenomén v USA, keď sa fundamentalistickí protestanti a konzervatívni katolíci spájajú v akomsi nenávistnom politickom ťažení – svätej vojne proti viacerým výzvam súčasného sveta.

Ako popisujú autori, „najväčšie nebezpečenstvo tohto podivného ekumenizmu však spočíva v jeho xenofóbnom a islamofóbnom rozmere, ktorý volá po budovaní múrov a očistných deportáciách. Samotné slovo ‚ekumenizmus‘ sa tu premieňa na paradox, na ‚ekumenizmus nenávisti‘. Intolerancia sa stáva výsadným znakom čistoty viery, redukcionizmus je exegetickou metódou a doslovné chápanie textu tým pravým hermeneutických kľúčom.“

Takúto prax ekumenizmu veľmi jasne stavajú do protikladu so súčasnými krokmi pápeža Františka, jeho otvorenosťou, dialógom a hľadaním zmierenia: „Existuje celkom zreteľný rozdiel medzi týmito konceptmi a ekumenizmom, ktorý presadzuje pápež František voči rôznym kresťanským spoločenstvám a iným náboženským vyznaniam. Jeho ekumenizmus je motivovaný potrebou stretávania sa, mieru a budovania mostov. Prítomnosť dvoch protichodných ekumenizmov, ich kontrastné chápanie viery a formovanie dvoch obrazov sveta, v ktorých náboženstvo zohráva úplne odlišnú úlohu, predstavuje zjavne najmenej známy, avšak súčasne najviac problematický dôsledok šírenia integralistického fundamentalizmu. Až v tejto perspektíve môžeme rozumieť tomu, prečo sa pápež tak zasadzuje proti budovaniu múrov a proti každej forme nábožensky definovanej vojny.“

„Niektorí hovoria, že ‚prvou vecou, ktorú musíme urobiť, je dať hlas našim cirkvám‘. Skutočným obsahom takéhoto volania je však túžba po väčšom politickom vplyve v parlamentnej sfére, rovnako ako v jeho súdnej alebo vzdelávacej oblasti, s cieľom podriadiť normy verejného života náboženským pravidlám,“ pokračujú autori. Takáto náuka sa podľa nich „drží teokratického nároku na podriadenie štátu Biblii, a to na základe logiky, ktorá sa v ničom podstatnom neodlišuje od logiky islamského fundamentalizmu. V jej jadre spočíva naratív teroru, ktorý formuje svetonázor džihádistov aj nových križiakov, a ktorý čerpá zo zdrojov, ktoré od seba nie sú nijak vzdialené. Nesmieme zabúdať, že teologická politika šírená ISIS sa zakladá na úplne rovnakom kulte Apokalypsy, ktorá sa má udiať čo najskôr. Nie je preto náhodou, že to bol práve Usama bin Ladin, kto označoval Georga W. Busha vyslovene ako ‚veľkého križiaka‘.“

Priatelia pápeža Františka vo svojom texte taktiež veľmi správne popisujú, že „tieto koalície vznikajú typicky pri presadzovaní spoločných cieľov, či už ide o tému potratov, manželstiev osôb rovnakého pohlavia, náboženskej výchovy v školách a mnohé ďalšie záležitosti, ktoré súvisia s morálkou alebo náboženskými hodnotami. Ako evanjelikálni, tak katolícki integralisti pritom tradičný ekumenizmus odmietajú a presadzujú výlučne svoj ekumenizmus konfliktu, ktorý ich spája v nostalgickom sne o teokratickom štáte.“

Zdá sa, že podobný ekumenizmus nenávisti, aký popisujú Spadaro a Figueroa, žiaľ, dorazil už aj na Slovensko. 13. februára sa v priestoroch Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badíne v rámci neformálnej platformy Najvyšších predstaviteľov kresťanských cirkví na Slovensku stretlo vyše 40 zástupcov cirkví a náboženských spoločností. Stretnutie podľa zverejnených fotografií spoločne viedli bratislavský rímskokatolícky arcibiskup Stanislav Zvolenský a predseda Ekumenickej rady cirkví v SR a generálny biskup ECAV na Slovensku Miloš Klátik.

Po trápnych konšpiráciách Mariána Kuffu a jeho svätom ťažení proti Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (vrátane použitia kríža z edície Star Wars) zo strany cirkevných predstaviteľov neprišlo logické dištancovanie sa, ktoré by sme iste viacerí z nás v normálnej spoločnosti očakávali, ale naopak podpora. [Facepalm.]

Výstupom stretnutia v Badíne je totiž spoločné vyhlásenie k manželstvu, rodine a k tzv. Istanbulskému dohovoru, ktoré by malo na Druhú pôstnu nedeľu (25. 2. 2018) zaznieť vo farnostiach a zboroch zúčastnených cirkví. Text vyhlásenia sa mi zatiaľ nepodarilo dohľadať, no oprávnene môžeme predpokladať, že sa podstatným spôsobom nebude líšiť od posolstva, ktoré apokalyptickí kazatelia na čele s farárom Kuffom a Antonom Chromíkom už niekoľko mesiacov usilovne hlásajú naprieč Slovenskom.

Predzvesťou takéhoto nešťastného ekumenizmu bolo už teologicky veľmi chabé vyhlásenie Konferencie biskupov Slovenska k 500. výročiu reformácie, v ktorom biskupi konštatujú: Minulosť zmeniť nedokážeme. V tejto chvíli však pred nami stoja nové výzvy. Slovensko potrebuje novú evanjelizáciu, a nesmie opustiť líniu prirodzeného zákona a zdravého rozumu. Ľudský život a jeho dôstojnosť si zaslúžia ochranu – od počatia až po prirodzenú smrť, takisto treba podporovať rodinu založenú na manželstve muža a ženy. Spoločne môžeme prispieť k opravdivému, plodnému rozvoju občianskej spoločnosti a demokracie.“

Dokedy chcú vysokí predstavitelia slovenských cirkví ignorovať skutočnosť, že ich kolegovia za humnami – a to bez ohľadu na konkrétnu konfesiu – už prakticky všade aktívne reflektujú otázky rodovej rovnosti v prostredí cirkví a zvažujú možnosti požehnávania či oddávania párov rovnakého pohlavia? Dokedy sa chcú izolovať od obohacujúceho medzinárodného diskurzu, a budovať okolo svojich veriacich vysoký múr? Dokedy chcú zasahovať do politického diania z pozície moci, namiesto budovania prirodzenej autority a otvoreného dialógu, aké vidíme napr. v gestách pápeža Františka?

Spadaro a Figueroa jasne hovoria, že kroky rímskeho biskupa sú dnes diametrálne odlišné od toho, čoho svedkami sme už aj na Slovensku. „Geopolitika pápeža Františka je v tomto ohľade jednoznačná a je založená na tom, že nepoužíva žiadne teologické argumenty na presadzovanie samej seba alebo na identifikovanie vnútorných či vonkajších nepriateľov, s ktorými by bolo treba bojovať. Je nutné odolať pokušeniu premietať náboženské aspekty do politickej moci, ktorá ich potom zneužíva pre vlastné záujmy. František tak vyprázdňuje naratív sektárskeho milenializmu a dominionizmu, ktoré pripravujú Apokalypsu a ‚konečný rozhodujúci stret‘. Radikálne kresťanské potreby vyjadruje naopak dôraz na milosrdenstvo ako základný atribút Boha.“

Mrzí ma, že najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví na Slovensku nezvolili podobnú cestu, akou sa vybral napr. Cirkevný zbor ECAV Bratislava – Staré mesto, ktorý zorganizoval veľmi otvorenú konferenciu o rodovej rovnosti s účasťou domácich i zahraničných odborníkov i teológov. Výstupom tejto konferencie bola aj výzva presbyterstva tohto zboru na podporu ratifikácie Istanbulského dohovoru.

Nám, ktorí o viere uvažujeme inak, nateraz zostáva len zopár možností: otvorená kritika, vymedzenie sa voči ekumenizmu nenávisti, no predovšetkým ponúknutie reálnej alternatívy. Musíme aj ľuďom na Slovensku jasne ukázať, že kresťanstvo môže vyzerať aj inak. Myslím, že títo páni už odohnali od hľadania Boha príliš veľa ľudí na to, aby sme sa len nemo prizerali.

U nás preto v nedeľu vyhlásenie prirodzene čítať nebudeme. Namiesto budovania opevnení a múrov nám totiž ide o zmierenie a budovanie mostov.

* Doplnené 20. 2. 2018 o 6.57.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Martin Kováč

Martin Kováč

Kňaz Starokatolíckej cirkvi v ČR s poverením pre službu na Slovensku, doktorand teológie na EBF UK v Bratislave a ETF UK v Prahe a člen Spoločnosti pre otvorené kresťanstvo 21. storočia (ok21). Venujem sa najmä novozákonnej teológii, dejinám raného judaizmu vo vzťahu k rodiacemu sa „kresťanstvu“, vybraným témam z ekumenickej teológie, ako aj hľadaniu stvárnenia kresťanstva v 21. storočí. Od roku 2014 som šťastne ženatý a máme jedno dieťa. Patrím tiež medzi zakladajúcich členov Progresívneho Slovenska.