Hlas slovenského slávika stíchol pred 25 rokmi
Mladej generácii možno meno Janka Guzová nič nehovorí, no pre najstarších pamätníkov – najmä pre milovníkov folklóru – sa spája s ich mladými letami, s rádiom alebo s priamymi vystúpeniami pri najrôznejších príležitostiach. Posledné štvrťstoročie svojho života však musela prežiť odtrhnutá od vlasti v USA. Dnes si pripomíname 25. výročie jej úmrtia.
Janka Guzová sa narodila 4. apríla 1917 v rodine baníka v spišskej dedine Žakarovce. Už od detských liet počúvala piesne, ktoré si zanôtil jej otec, ktorý však predčasne odišiel z tohto sveta, a predovšetkým babka z maminej strany. Veľmi rýchlo sa ich naučila, rada spievala a zapájala sa do najrôznejších kultúrnych aktivít.
Žakarovce – rodisko speváčky Janky Guzovej
Bola učiteľkou v Kluknave, Drienove, Krásnej nad Hornádom a v Košiciach. V dedinách, v ktorých učila, bol folklór ešte živý, a mladá učiteľka objavovala jeho poklady. Pomáhali jej v tom aj žiaci. Najmä v Kluknave sa cítila vo svojom živle. „Táto obec bola doslova veľmi spevavá. Piesne v nárečí som si zapisovala, neskôr aj melódie. Keď jedna miestna babička zistila moju záľubu, sama mi piesne nosila domov,“ spomínala a dcéra Želmíra ju doplnila: „Dávala žiakom domácu úlohu, aby sa od starých rodičov naučili nejakú starodávnu pieseň. Potom ju museli v triede zaspievať, mamička zapísala text a znotovala ju. Tým sa tieto piesne zachovali. Možno keby to neurobila, zomreli by s tými ľuďmi, ktorí ich poznali. A to by bola nenahraditeľná škoda.“ Guzovej zbierka ľudových piesní zo Spiša, Šariša a Zemplína rozrástla na takmer tisícku.
Sýty hlas a temperament, s akým interpretovala ľudové piesne, si všimli pracovníci prešovského rozhlasu a 29. januára 1942 ju pozvali do živého vysielania. Rýchlo si získala poslucháčov a tak sa jej hlas niesol éterom šesť rokov. V roku 1949 prišla ako redaktorka do bratislavského rozhlasu a naspievala 70 piesní pre hudobné vydavateľstvo Supraphon. V 50. rokoch však Janka Guzová mala zákaz verejne vystupovať a 150 piesní, ktoré boli v rozhlasovom archíve, museli zmazať. Vtedajšia komunistická vrchnosť chcela, aby šírila domáce i sovietske budovateľské piesne, zatiaľ čo ona chcela spievať to, čo vychádzalo priamo zo srdca – ľudové i cirkevné piesne. Nezmyselný zákaz zrušili v roku 1962 a s príchodom obrodného procesu mala šancu pokračovať v kariére. Nádej však netrvala dlho. Po vstupe vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska v auguste 1968 sa s manželom, dekanom Farmaceutickej fakulty Univerzity Komenského, a dcérou Želmírou rozhodli pre nový život v USA. Posledných 24 rokov života prežila Janka Guzová odtrhnutá od vlasti, na ktorú však nezabúdala a prednesom ľudových piesní potešila krajanov v USA i Kanade. V roku 1986 ocenila jej aktivitu Slovenská liga v Kanade Cenou slovenského srdca za celoživotné rozdávanie dobrej nálady, úsmevov a lásky.
Janka Guzová privítala november ´89, rada by sa aspoň podívala do vlasti, do svojho rodiska, ale choroba ju pripútala na invalidný vozík a znemožnila jej náročné cestovanie. Zomrela v New Yorku pred 25 rokmi, 20. februára 1993. Až potom sa mohla vrátiť. Dnes sa jej pamiatke môžeme pokloniť na Národnom cintoríne v Martine.
Slovenský slávik, ako nazývali Janku Guzová, mal za sebou okolo 1 600 koncertov, medzi nimi aj v pražskej Lucerne. Veľké ovácie sa jej dostali v roku 1949 počas Cyrilo-metodských slávností na Devíne, kde spievala asi pre 100 000 účastníkov. Z takmer tisícky ľudových piesní, ktoré zozbierala, je asi 150 v zborníkoch Spevy nášho ľudu a Janka Guzová spieva. Svoju neľahkú cestu životom opísala v autobiografii, ktorú vydala Matica slovenská pri príležitosti nedožitých 80. narodenín v roku 1997.
Foto: www.osobnosti.sk, net.
Pesničky Janky Guzovej môžete nájsť napr.:
https://www.youtube.com/watch?v=LUYKWDD4zq4
https://www.youtube.com/watch?v=91f4R2PgfTA
https://www.youtube.com/watch?v=xXpEb4rqWLg
https://www.youtube.com/watch?v=OhY9Mslblb0
