Denník N

Prichádzame o kvalitné cirkevné školy, ale aspoň nám ostanú svetielkujúce kríže

Hoci je nadpis tohto krátkeho blogu ironický, tieto slová píšem so smútkom v srdci. Cirkevní predstavitelia na Slovensku vyhlásili ďalšiu križiacku výpravu. Tento krát sa ku katolíkom pridávajú i ďalšie kresťanské denominácie, a tak je stále nádej, že armáda spásy bude dostatočne silná a početná. Jeden z prvých oddielov sa už vyformoval v Tvrdošíne. Nechcem tu teraz polemizovať ani s Istanbulským dohovorom, ani so Slovenským dohovorom za rodinu. Myslím si, že dialóg a diskusia patrí do ambientu odborníkov z jednej i druhej strany. Neviem, či spoločná diskusia na túto tému už prebehla. Ak i bola, stratila sa vo víre pochodov a vyhlásení.

To, čo ma zaráža, je iná skutočnosť. A tou je, že skutočné bitky, vojny, pochody, petície, vyhlásenia treba viesť na inom poli. Že križiacka armáda síce ide do boja, ale si zmýlila miesto bitky. Hoci na Istanbulskom poli môže nakrátko triumfovať alebo aspoň prelievať krv, môže na iných poliach stratiť svojou neprítomnosťou oveľa viac.

Tým poľom je postupná likvidácia cirkevných a súkromných osemročných gymnázií riadená štátom (viac o tom napr. tu alebo tu ). Cirkev stráca výchovné a vzdelávacie inštitúcie, tie sú pritom kľúčom k obrode a prísľubom budúcnosti Cirkvi i akejkoľvek inej inštitúcie. Ak hocijaká firma, inštitút alebo i štát stráca potenciál v mladých, ktorí svojou inovatívnosťou, entuziazmom a energiou dokážu meniť realitu a posúvať hranice možného, potom nastáva regres a pomalá smrť. Toto pole sa má stať pre Cirkev miestom boja, pretože ak stratí centrá kultúry a vzdelania, stratí časť svojej budúcnosti. Tu ale cirkevní predstavitelia poväčšine mlčia, nezvolávajú križiacku výpravu, dokonca sa ani nevedie diskusia. O príčinách, prečo sa tu mlčí a nikto nekritizuje, nech si každý odpovie sám.

Ďalším poľom, na ktorom nie sú prítomné cirkevné šíky, je exodus tisícov matiek a otcov rodín do zahraničia za prácou. Tisícky rodín sú v situácii, kde jeden z dvojice rodičov, a poznám prípady, kedy obidvaja, sú nútení pracovať v zahraničí, pretože nie sú schopní nájsť si adekvátne zaplatenú prácu alebo z tej almužny nedokážu pokryť všetky výdavky. Pre mňa (a nie len pre mňa) je toto oveľa väčší problém, oveľa mohutnejší útok na základy rodiny ako Istanbulský dohovor alebo všetci homosexuáli na Slovensku. Tu opäť biskupi mlčia, nekonajú sa žiadne pochody a len jediný biskup, Milan Lach, sa otvorene zastal sestričiek, na ktoré štát vytváral nátlak a zastrašoval ich. 

Mnohí v cirkvách i mimo nich to videli a vidia. Cirkev bojuje tam, kde by mohla viesť dialóg a mlčí tam, kde by sa mala jasne a ostro postaviť. Každý prorok Starého zákona, okrem svojich vlastných tém, kritizoval sužovanie a lynčovanie vdov, sirôt a cudzincov, pretože práve títo boli najslabšími v Izraeli, nemali žiadne práva a nebol nikto, kto by sa postavil na ich obranu a druhou základnou témou všetkých  prorokov bola tvrdá kritika vykorisťovania pracujúcich, zadržiavanie alebo krátenie mzdy a s tým spojená korupcia a rodinkárstvo. Spolu s vraždou a hriechom Sodomčanov tieto najzávažnejšie prečiny prebrala Katolícka cirkev a vo svojej tradícii ich nazýva „do neba volajúce hriechy“, pričom ich vždy považovala za najväčšie prečiny proti človeku samotnému. Je presmutným paradoxom, že sa Cirkev točí len okolo „hriechu Sodomčanov“ a je fixovaná na 6. prikázanie ako také, avšak voči tomu, čo sa dialo v kauze „Čistý deň“ (pričom je všetkým jasné, že je to len vrchol ľadovca) sa nijako nevyjadrila a kauza „Čistý deň“ má predsa čo dočinenia s ochranou sirôt. Na Ficov hon na utečencov reagovala cirkevná vrchnosť trápnym mlčaním, a korupcia, rodinkárstvo a situácia s tisíckami rodín, ktoré pre nedôstojné podmienky sú väčšinu roka buď bez matky alebo otca, zostala takmer nepovšimnutá. Jediný biskup Lach, ktorý sa otvorene zastal slabších, už nie je na Slovensku a bol preložený do USA.

Cirkev (a nie len tá) akútne potrebuje prorokov dneška, ktorí budú bojovať práve na tých poliach, kde sa zvádzajú skutočné bitky a kde ide o veľa. Pretože imaginárne triumfy môžu pohladiť ego, ale skutočné potreby človeka zostanú nepovšimnuté. A ak sa Cirkev nezobudí a nepovstanú skutoční proroci, potom Cirkev stratí nielen školy a centrá kultúry a vzdelanosti, ale predovšetkým kvalitných a rozhľadených mladých ľudí. Zostanú jej len vlajočky, transparenty a trápne svetielkujúce kríže na ďalšie manifesty, pochody a „križiacke výpravy“. Tentoraz ale už len s prestarnutým vojskom.

autor študoval na cirkevnom gymnáziu

 

Teraz najčítanejšie