Denník N

Štát by mal začať znovu naplno podnikať

Mantru o tom, že štát je zlý vlastník sa nám v pravidelných intervaloch, už skoro posledných 40 rokov, snažia nanútiť neoliberálni politici a ekonómovia. Podľa toho, ako to dnes u nás vyzerá, mám dojem, že sa im to aj celkom darí. Ale prečo by štát nemal podnikať? Prečo sa o štáte hovorí, že je zlý vlastník? Nie je to len prepracovaná ilúzia? Poďme sa teda na to pozrieť lepšie.

(zdroj: Pixabay.com)

Odpoveď neoliberálov je zdá sa jednoduchá.. Štát by nemal podnikať preto, aby uvoľnil miesto na trhu súkromným podnikateľom a tí potom mohli sprostredkovať služby a predávať výrobky, ktoré mohol poskytovať alebo vyrábať štát. Súkromní podnikatelia budú ziskovíštát sa bude starať len o tie najnevyhnutnejšie veci, ako zabezpečovať poriadok a vhodné prostredie pre podnikateľov, samozrejme s čo najnižšími možnými (ak vôbec nejakými) daňami.

Toto je príbeh neoliberálov, ktorí sa nám snažia naočkovať, že štát nemá podnikať a nemá vytvárať zisk. Bohatnúť má len skupina podnikateľov, od ktorých bohatstvo neskôr presiakne aj na nižšie vrstvy. Problém je však ten, že väčšinu Slovenska netvoria podnikatelia. Väčšinu Slovenska tvoria zamestnanci alebo živnostníci vykonávajúci remeslo. A čím viac sa držíme tejto neoliberálnej teórie, tým viac sa stenčuje stredná trieda, až kým nakoniec v spoločnosti zostanú len bohatí a chudobní. A verte tomu, že kým bohatých bude maximálne 10% zvyšných 90% bude tých chudobných.

Argument, že štát je zlý vlastník začala na Slovensku v 90. rokoch používať pravica, aby sa prostredníctvom privatizácie zbavila všetkého štátneho majetku a firiem, ktoré skoro polstoročie budovali naši predkovia. A vo veľkej miere sa im to podarilo rozpredať, tak isto ako sa im podarilo cez provízie navýšiť stavy svojich účtov.

Mnoho štátnych podnikov bolo predaných do rúk zahraničných vlastníkov, ktorí tieto podniky zatvorili, vybrali z nich všetko cenné a začali na náš trh dovážať svoje výrobky z iného kúta sveta, v mizernej kvalite a za zlomok ceny. Toto je dôvod prečo máme na Slovensku také množstvo hladových dolín. Slovenská pravica sa jednoducho pod heslom „Štát je zlý vlastník“ rozhodla rozpredať naše najcennejšie podniky. Najparadoxnejšie a najhlúpejšie na tom je, že mnoho našich, slovenských podnikov skončilo v rukách iných štátnych podnikov. Jeden príklad za všetky, naše elektrárne kúpila firma Enel patriaca z časti Taliansku ako ŠTÁTU. Takže tu asi niečo nie je v poriadku.

(Pixabay.com)

Poslednou bariérou presadzovania tvrdej neoliberálnej teórie na Slovensku je sociálna demokracia, ktorá tu drží ako-také štandardy už posledných desať rokov. Počas týchto rokov sa jej podarilo prinavrátiť niektoré podniky späť do rúk štátu. Ale ani dnešná sociálna demokracia neprináša skutočnú alternatívu neoliberálnej ekonomickej teórie, hrá stále v jej mantineloch, podľa jej pravidiel hry. A to nie je správne.

Prečo by sme sa teda mali držať už dávno skrachovanej neoliberálnej teórie? Veď predsa žijeme v demokratickom systéme, v 21. storočí, máme možnosť si vybrať. Máme sústavu zákonov, justíciu, medzinárodný obchod, zaručené ľudské a sociálne práva, sme členom EÚ a používame spoločnú európsku menu, ktorá nám nedovolí ju svojvoľne znehodnocovať. Prečo by teda nemohol štát podnikať?

Neoliberáli používaj argument, že „štát by mal neférové postavenie na trhu.“ Ale to nie je celkom pravda. Štát by mal na trhu postavenie rovnaké ako klasická právnická osoba/firma. Ak štátny podnik neprosperuje, znamená to, že prosperuje niekto iný. Áno, ak sa štátnej firme nedarí, štát nemusí  pracovníkov hneď prepustiť a ani by to robiť nemal. Nazýva sa to sociálna zodpovednosť a tú dnes firmy pôsobiace na Slovensku takmer nemajú.

Jasné, štát nemôže zbankrotovať ako obyčajná firma, ale ak pristúpime na pravidla hry môžeme si všimnúť, že aj v bežne trhovom prostredí sú firmy, ktoré nemôžu skrachovať, napríklad banky Goldman Sachs alebo Lehman brothers. Štát je proste „too big to fail“ a treba sa s tým zmieriť. Ale stále v rámci pravidiel hry. Takže tvrdenia o tom, že štát má neférové postavenie na trhu sú reči podnikavcov, ktorí sa boja konkurencie „zlého vlastníka“.

(Pixabay.com)

Úprimne si preto myslím, že štát by podnikať mohol a dokonca by aj mal, omnoho rozsiahlejšie ako doteraz. Zakladanie a budovanie nových štátnych podnikov nám otvára cestu k zavádzaniu nových, progresívnych myšlienok fungovania ekonomiky a správy podnikov, akou je napríklad ekonomická demokracia, kedy je každý zamestnanec aj malým vlastníkom celého podniku a zisk sa delí.

My, občania Slovenskej republiky môžeme zo štátnych podnikov profitovať prostredníctvom ich ziskov, ktoré môžeme používať na ďalšiu výstavbu ciest a diaľnic, na vzdelanie, lepšiu zdravotnú starostlivosť, na vedecko-technický výskum, v skratke na uľahčenie a skvalitnenie našich životov.

To, že sme občania Slovenska znamená, že tvoríme spoločenstvo, a to spoločenstvo je ŠTÁT, každý sme jeho malá súčasť. Ak štát podniká a vytvára zisk, bohatneme všetci a všetci máme právo na to z toho zisku prosperovať. Občan tu nemusí byť len na to, aby platil dane. Koniec-koncov, ak by štát zarábal na svojich podnikoch nie je dôvod mať vysoké dane a odvody a aj tak sa bude dať zabezpečiť solídny dôchodok a sociálne služby pre každého. Vráťme preto štát späť do hry!

Teraz najčítanejšie

Igor Melicher

Podpredseda Mladých sociálnych demokratov (MSD). Politológ. Sociálny demokrat. Ľavičiar. Pokrokový. Školstvo. Veda, výskum a technológie. ;)