Denník N

Aké bude KDH ?

Kresťanskí demokrati sa kedysi pýšili svojou vyzretosťou na politickej scéne. Dnes však to, čo sa deje v ich v kuchyni, pripomína skôr správanie sa niekoho, kto nikdy nedospel.

Priznám sa, že som sa po voľbách v roku 2006 prestal zaujímať o KDH. Vtedajšie vedenie totiž nepocítilo najmenšiu potrebu akejkoľvek sebareflexie, hoci volebný výsledok zreteľne avizoval blížiacu sa katastrofu. Tá napokon prišla v roku 2016, kedy sa hnutie nedostalo do parlamentu. Trpká satisfakcia za predpovede, ako dopadne tvrdohlavosť a sebaklam vedenia a štruktúr, ktoré naozaj verili, že „bez nich to nepôjde.“

KDH bolo po roku 2006 zjavne paralyzované pocitom vlastnej neohroziteľnosti jeho čelných predstaviteľov, no postupne sa v ňom začal prehlbovať aj záujmový rozkol, ktorý vyústil do odchodu najprv ideológov okolo Vladimíra Palka a potom i mladých pragmatikov okolo Daniela Lipšica. Lenže ani to nepohlo starými štruktúrami, ktoré sa primäli k činu až 5 minút po hodine dvanástej a teda po volebnom fiasku v posledných parlamentných voľbách. Nieto divu. Strata poslaneckých mandátov, nižší spoločenský vplyv ako i menší štátny príspevok za volebný výsledok, museli prinútiť mnohých v KDH, aby sa po prvý krát od roku 1990 zamysleli nad tým, z čoho vlastne budú žiť a o čom život vlastne je.

Práve táto vnútrostranícka panika predurčila nesystémové zvolenie muža z vonka, Alojza Hlinu za predsedu KDH. Menovaný aktivista-politik nemá práve najakceptovateľnejšie PR v očiach verejnosti i novinárov. Napodiv Lojzovi (vždy sme si tykali) mohol pomôcť k úpechu práve jeho pošramotený a konfliktný imidž. Dlhoveké usadené stranícke štruktúry si mohli takto dokázať, že neschopný Pavol Hrušovský ako i Ján Figeľ neboli zďaleka to najhoršie, čo hnutie doteraz postrehlo.

Lenže predsedovi Hlinovi zrazu šla karta. Skôr ako sebe vďačil za to krachu Procházkovej Siete a Lipšicovému knock-outu z politiky. Oba faktory vrátili KDH na pozíciu zvoliteľnosti matematickým reverzom spoľahlivého kresťanského elektorátu. No ukazuje sa, že Lojzo spravil chybu. Ostal verný svojmu nekultúrnemu štýlu a nekompromisnosti. Svojou fyzickou prítomnosťou hatí prístup starým štruktúram, hoci tie stále túžia vplyv získať späť (napr. Abrhan, Brocka). Preto volajú po ďalšej neštandardnej zmene a povolávajú z vonka Richarda Vašečku do marcového boja o stranícky post predsedu.

Je to čarovné, no opäť skôr nesystémové riešenie, ktoré pripomína časté striedania trénerov na lavičke neúspešného futbalového mužstva. V každom prípade KDH, malá a nepatrná strana, čochvíľa sama o sebe rozhodne, či sa ešte niekedy bude môcť stať tým, čím ju chceli mať jej zakladatelia v januári 1990.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie