Stále chodia tie isté vlaky, len sú viac špinavé a zadarmo
V utorok sa v antikvariáte Pod Vŕškom, ktorému sa môže prisúdiť aj označenie kaviareň, uskutočnila diskusia. Sedeli sme pri neskorej káve (ak vôbec existuje na jej pitie ideálny čas), v malej izbietke vyzdobenej natlačenými policami kníh, čipkami na stoloch a príjemnom, teplom osvetlení. Košík s dáždnikmi návštevníkov však mal ešte nejaké rezervy. Darmo, keď prší, ľuďom sa až tak veľmi von nechce. Sú ľahostajní k aktivitám… sú ľahostajní?
V utorok sa v antikvariáte Pod Vŕškom, ktorému sa môže prisúdiť aj označenie kaviareň, uskutočnila diskusia. Sedeli sme pri neskorej káve (ak vôbec existuje na jej pitie ideálny čas), v malej izbietke vyzdobenej natlačenými policami kníh, čipkami na stoloch a príjemnom, teplom osvetlení. Košík s dáždnikmi návštevníkov však mal ešte nejaké rezervy. Darmo, keď prší, ľuďom sa až tak veľmi von nechce. Sú ľahostajní k aktivitám… sú ľahostajní?
Slováci. Ústredný motív knihy, ťažko prehliadnuteľný, Medzi Slovákmi. Autor ašpiroval k názvu Dejiny ľahostajnosti, ten však vraj nebol dostatočne cool. „Nakoniec som si to presadil aspoň do toho podtitulu,“ komentuje zrody knihy, vydanej pod záštitou Denníka N, Martin M. Šimečka. Písalo sa mu to vraj ťažko, o to ľahšie sa to číta.
Diskusia sa nesmelo rozbieha. Sedím úplne vpredu a cítim v ruke ovládač. Našla som stanicu, čo ma zaujala a pozerám. Nikto sa nezapája a tak sa rozhovor uberá vlastným životom. Doplňovaný pestrou paletou zvukov kávovaru a vŕzganím stoličiek prechádza do predčítavania. Aby sme si trochu vykreslili situáciu. „Viete, kto to bol ten Dubček?“
Niekde v polovici mojej poloprázdnej šálky sa stávajú úseky knihy čoraz zaujímavejšie. Martin M. Šimečka by mi pravdepodobne oponoval, že poloplnej. Optimizmus vyzerá byť zdedený po otcovi. Fakt, že udalosti, ktoré v knihe rozoberá, sú v prvom rade odžité, dodáva na atraktivite v očiach potenciálnych záujemcov o titul. V pravý čas na pravom mieste? „Život je taký čudný, to sa proste stane,“ hodnotí Martin svoju účasť na nejednej udalosti, ktoré sa časom ukázali ako kľúčové. V dejinách i medzi Slovákmi. Odpíjam viac z kávy a v myšlienkach mi vyskakujú asociácie s Forestom Gumpom. V pravý čas na pravom mieste. Náhoda však v tomto prípade blbcom nebola.
Nemáme sa nechať pomýliť, kniha nie je politická. Pomýliť, resp. odradiť. Má byť kritická. Ako nádych prvej otázky, pred ktorou moderátor zámerne mlčal dlhých 30 sekúnd zvukov kaviarne. „Prečo nie politika?“ Dievča sa sebaisto pomrví na stoličke a čaká na odpoveď. Parafrázujem jednoslovne – egoizmus. Ale i ďalšie odpovede. Už sa to rozbieha. Prečo sme takí, akí sme? Prečo sú Česi, Maďari, Eskimáci takí či makoví?
Satinského „trpáci“, iracionálne strachy susedov, snahy ísť si za svojím. Dá sa ľahostajnosť prelomiť? Mysleli sme to dobre a dopadlo to ako vždy. Rozprávame sa. Dávam do vzduchu otázku, či aj tieto vízie neostanú len pri krčmovom stole. Kedy príde výkon, akcia? Šimečka mi odpovedá: „Pred 15 rokmi tu nebola ešte ani tá debata.“ Asi áno. Moja generácia ťažšie chápe, čo sa deje. Hodili nás do vody, plávame s rukávnikmi v cudzej vode. Medzi Slovákmi dáva možnosť pochopiť širšie súvislosti, dovidieť na dno Oravskej priehrady. Vieme len, že aj pred polstoročím boli tie isté vlaky, jazdili tou istou rýchlosťou. Toľko o pokroku slovenskej spoločnosti.