Denník N

Povesťami opradený kráľ

OLYMPUS DIGITAL CAMERA
OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Pred 575 rokmi, 23. februára 1443, sa narodil v sedmohradskom meste Kluž legendárny kráľ Matej I. Korvín.

Rodný dom  a pamätník Mateja Korvína v Kluži

Pochádzal z rodu Hunyadyovcov, ktorý v prvej polovici 15. storočia zohrávali významnú úlohu v určovaní politiky Uhorského kráľovstva. Jeho otec bol najbohatším uhorským veľmožom a jeho synovia pokračovali v jeho stopách. Napriek bohatstvu to nebolo jednoduché. Matejov brat Ladislav prišiel o hlavu a aj Matejovi hrozila smrť na popravisku. Sudičky mu však priali a už pred 15. narodeninami zasadol 24. januára 1458 na uhorský trón, na ktorom vytrval 32 rokov až do svojej smrti 6. apríla 1490. A mohol vraj vydržať aj dlhšie, keby sa nebol rozčúlil na sluhu, ktorý mu priniesol neumyté figy. Kráľ sa rozzúril do tej miery, že dostal infarkt. Jeho prvou manželkou bola Katarína, dcéra českého kráľa Jiřího z Poděbrad, čím si nárokoval aj českú korunu. Po jej predčasnej smrti si vzal za manželku neapolskú princeznú Beatrix.

Legendy ho spomínajú ako dobrotivého a láskavé panovníka, ale i ako veľkého záletníka, ktorý sa vraj rád pozabával najmä s chýrnymi krásavicami. Medzi ľud chodil v prostom odeve, aby tak zistil, ako vníma svojho vládcu. Hoci mnohí historici o jeho láskavosti a spravodlivosti pochybujú, so záletníctvom súhlasia. V tomto smere však kráľ Matej alebo v pomaďarčenej forme Matyáš, nebol medzi panovníkmi – a to nielen uhorskými – žiadnou výnimkou.

Po nástupe na trón videl ako hlavnú úlohu skoncovať s bratríckym hnutím, ktoré sa zachovalo najmä na východnom Slovensku po odchode Jána Jiskru z Uhorska. V máji 1458 Matejove vojská slávili víťazstvo pri Blatnom Potoku. V boji padol aj vodca bratríkov Petr Axamit. Trvalo však takmer celé desaťročie, kým sa mu bratrícke hnutie podarilo zlikvidovať. Posledný tábor bratríkov pri Veľkých Kostoľanoch obkľúčili kráľove vojská začiatkom decembra 1466 a bratríci sa pred presilou 29. januára 1467 vzdali. Ich posledného kapitána, husitského bojovníka Jána Švehlu, a ďalších najvýznamnejších veliteľov dal Matej Korvín popraviť, z radových vojakov – žoldnierov – však urobil vlastných zdatných vojakov, ktorí sa stali základom takisto legendárneho „čierneho pluku“. Ten sa postupne rozrástol na 20 až 30 tisíc mužov a rešpekt pred ním mali aj Osmani, ktorí sa tlačili z Balkánu do strednej Európy.

Kráľ Matej I. však neviedol vojny iba s tureckým sultánom, ale aj s Jiřím Poděbradským a rakúskym vojvodom Fridrichom III., pričom sa mu podarilo dobyť Sliezsko, Lužici a Moravu, dal sa korunovať aj za českého kráľa a po dobytí Dolného Rakúska preniesol svoje kráľovské sídlo do Viedne. Dbal však aj o ekonomický a kultúrny rozvoj krajiny, k čomu významne prispela jeho druhá manželka Beatrix Aragónska, ktorá na Matejov dvor priviedla mnohých umelcov, učencov, staviteľ predovšetkým z Apeninského polostrova. V roku 1465 založil kráľ Matej univerzitu v Bratislave (Universitas Istropolitana) a o 15 rokov neskôr univerzitu v Pešti. Do Uhorska tak prenikali moderné myšlienky humanizmu a renesancie. Rozvoj vzdelanosti sledoval aj vybudovaním bibliotéky Corviniana na Budínskom hrade.

Napriek tomu, že sa kráľ Matej I. dostal do povedomia ľudu aj vďaka svojim záletníckym chúťkam, nepodarilo sa mu splodiť zákonitého potomka, následníka trónu. Jediného syna Jána mal s rakúskou meštiankou Barbarou Edelpackovou a hoci sa snažil, aby tento jeho nemanželský syn nastúpil po ňom na trón, uhorskí šľachtici ho neprijali. Za nového kráľa si zvolili Vladislava II. Jegelovského.

Kráľa Mateja I. spomínajú nielen povesti, ale spomenul si naňho aj medoústy básnik Andrej Sládkovič vo svojom Detvanovi. Traduje sa, že to bol práve kráľ Matej, kto zastrelil posledného voľne žijúceho zubra na Slovensku. Historici zaznamenali, že Matej I. bol naklonený myšlienke Jiřího z Poděbrad, aby sa európske národy zjednotili a žili v mieri. Na tú dobu to bola príliš odvážna idea, ktorá narazila na odpor najmä u pápeža, ktorý sa obával, že svetská moc prevýši moc katolícku. Aj preto sa táto stará myšlienka začala napĺňať až po 500 rokoch.

Foto: Dennik N, net.

Teraz najčítanejšie

Jozef Sliacky

Ročník 1953. Od roku 1975 amatérsky, od roku 1992 profesionálny publicista (teda ako redaktor alebo SZČO), teraz penzista so socialistickým dôchodkom.