Karlove Vary sú centrom lacného botoxu, mohli by byť rozprávkou o strednej Európe
Nečakal som, že slávny hotel Thermal v Karlových Varoch môže vyzerať až tak zle. Česi sú zjavne veľmi hrdí na svoj medzinárodný filmový festival Karlovy Vary, a tento hotel bol postavený a stále sa používa ako jeho srdce. Preto ma šokovalo, že je asi v takom stave, v akom bol bratislavský hotel Kyjev pred zatvorením. A to hotel nevlastní niekto cudzí, kto nemá cit pre jeho význam. Vlastní ho priamo štát.
Rozpadávajúci sa a zanedbaný hotel si účtuje neuveriteľné ceny za prenocovanie a tak je stav vecí zvonka najlepšie vidieť návštevou barov. Karaoke bar „Dva kapitana“ má na plagátoch po celom mestečku nápis „rezervácie“ len v ruštine. Okná sú zatemnené, polepené farebnými obrázkami, starý interiér zničený, nápojový lístok napísaný fonetickou češtinou a celé na mol opité ruské rodiny tu spievajú ruské hity o zlatokopkách, ktoré milujú tekilu.
Hlavný nočný klub na prízemí má prenajatý starý pán, pôvodný interiér tu ešte pripomína jeden zo zrejme najlepších barov v Československu. Keďže stav interiéru sa už nedá ospravedlniť, zmenili hanbu za tému a hrajú nekonečné retro diskotéky. Kaviareň na recepcii vyzerá ako paródia na socializmus a človek rozmýšľa, čo si o prostredí mysleli všetci tí slávni herci na obrázkoch.
Najväčšou témou pre ľudí v meste vôbec nie je stav obrovského hotela, ktorý je taký dominantný, že určuje vyznenie kúpeľného mestečka. Skôr ako “brutalistická oštara” ich hnevá bazén na skale za hotelom, ktorý je jeho súčasťou a už niekoľko rokov chátra. Dalo sa v ňom kúpať s výhľadom na celé mesto a bola to časť kúpeľov, ktorá patrila aj miestnym, nielen návštevníkom. Babiš vyhlásil, že hotel si určite kúpi nejaký arabský šejk a opraví ho. Zatiaľ sa však kupec nenašiel.
Podobne ako centrum Prahy, ani Karlove vary nevyzerajú, že by slúžili domácim, ale celé to bohatstvo je odstúpené návštevníkom. Jeden z kúpeľných šperkov Rakúsko-Uhorska je teraz najmä lacným centrom plastickej chirurgie pre ruských klientov, kde sa botoxové injekcie predávajú v akciách. Slávny Grandhotel Pupp sa v gýčovej kaviarni s interiérom z 90. rokov tvári, že lacná káva Illy je luxus.
Karlove Vary boli pre režiséra Wesa Andersona predlohou pre film Grandhotel Budapešť, bolo to fiktívne stredoeurópske mestečko s ružovým hotelom na kopci, zubačkami, altánkami na skalách a kamzíkmi. Až Američan vytiahol zo zabudnutia celú vizualitu Rakúsko-Uhorska a urobil z neho rozprávkovú krajinu, do ktorej sa chcete ísť pozrieť.
Hoci sme cez architektúru obklopení starým Rakúsko-Uhorskom, prehliadame to a v tomto regióne sa hlásime skôr k národným legendám. Monarchia akoby pokračovala len vo Viedni, hoci jej stopy presahujú hranice územia, ktoré dnes voláme stredná Európa. Čo ma však najviac na Grandhoteli Budapešť najviac oslovilo, je predstava „bájnej starej strednej Európy“, kde sú dokopy ľudia a veci, ktoré majú nemecké, poľské, maďarské a slovanské mená.
V Karlovych Varoch je všetko 1:1 ako v tejto rozprávke, aj s tou necitlivou vrstvou zásahov od komunistov zo 70. rokov. Mne by sa páčilo, aby mesto lákalo celý svet na túto rozprávku, nie iba manželky ruskej nižšej strednej triedy na vernostné kartičky na liposukciu. Ale možno len fantazírujem.