BLOG
Jozef Hajko
Jozef Hajko
1 579

Československý február 1948 zmenil svet

Uchopenie moci komunistami malo priamy dosah na definitívne rozčesnutie Európy na dva bloky.

V závere februára 1948 sa uskutočnil prevrat, ktorý uvrhol Československo na vyše 40 rokov do komunistickej diktatúry. Málo sa však hovorí o tom, aký dopad mala táto udalosť na Európu a celý svet.

Po druhej svetovej vojne sa potvrdzovalo, že kam vkročila noha sovietskeho vojaka, ustanovil sa komunistický režim. Na začiatku roka 1948 to platilo takmer absolútne, lebo komunisti ovládli štáty ako Poľsko, Maďarsko, Juhosláviu, Rumunsko, Bulharsko. Výnimkou bolo Československo, kde sa stále udržiaval systém riadnej demokracie, ktorý spočíval v tom, že vládli všetky povolené strany združené v Národnom fronte.

Táto situácia bola neudržateľná, pretože Sovietsky zväz nehodlal pripustiť koketovanie Československa so západným systémom demokracie. Dôkazom sú udalosti z leta 1947, keď Praha na príkaz Moskvy odstúpila od Marshallovho plánu, ktorým Spojené štáty americké hodlali vpumpovať do štátov zničenej Európy miliardy dolárov na rozbehnutie ekonomiky.

Československo čakali v máji 1948 voľby a komunisti si uvedomovali, že by v nich napriek podpore značnej časti obyvateľstva nezískali túženú väčšinu. Preto podnikli tri mesiace predtým frontálny politický útok, ktorý im vyšiel a poloústavnou cestou sa dostali k moci.

V tom čase sa v Európe diali oveľa dôležitejšie veci – rozhodovalo sa o osude Nemecka. Sovieti chceli mať na území obsadenom štyrmi mocnosťami a podelenom na zóny spoločnú správu, aby zamedzili Nemecku opätovné ekonomické a vojenské vzkriesenie. Západné mocnosti, hlavne Spojené štáty, si uvedomovali, že Nemecko treba ekonomicky obnoviť, lebo inak Európa ostane na dlhé desaťročia v úpadku.

Práve v poslednej dekáde februára 1948 viedli Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko v Londýne kľúčové rozhovory, ako sa postavia k budúcemu vývoju Nemecka. Do toho prišiel československý puč, ktorý ich presvedčil, že Sovietsky zväz nenechá vo svojej sfére vplyvu nič na náhodu a vynúti si úplnú poslušnosť akýmkoľvek spôsobom.

Československo ako posledný ostrov možnej demokracie – ak nepočítame Fínsko, ktorého pozícia bola trochu odlišná – padlo. Tuhé udržiavanie komunistov pri moci sa očakávalo aj v sovietskej zóne Nemecka, čo sa neskôr potvrdilo vytvorením Nemeckej demokratickej republiky.

Pre ostatné okupované zóny išlo o rozhodujúci moment, pretože západné veľmoci sa rozhodli spojiť svoje územia a vytvoriť Nemeckú spolkovú republiku. Tá dostala vlastnú vládu a začala do nej plynúť mohutná pomoc v rámci Marshallovho plánu. Smerovanie dvoch štátov v Nemecku bolo potom úplne odlišné – kým v západnej časti sa vytvorila prosperujúca ekonomika, ktorá pomohla rozvinúť celú západnú Európu, vo východnej časti sa uplatnil komunistický model a zaostávanie sa desaťročiami stále prehlbovalo.

Vývoj v Československu bol podobný. Z tohto štátu pôvodne zapojeného do západnej demokracie a ekonomiky sa stal poslušný člen sovietskeho bloku a v rebríčku úspešných štátov sveta sa desaťročiami prepadával stále hlbšie a hlbšie.

Februárový prevrat v Československu priniesol úplné vytriezvenie v demokratickom svete. Najmä v vo Francúzsku a Taliansku mali komunistické strany silné pozície a Sovietsky zväz do nich vkladal veľké nádeje, že postupne sa dostanú k úplnej moci. Pražský prevrat zvýšil bdelosť západoeurópskych demokratov, aby brali nebezpečenstvo komunistických revolúcií vážne a postavili sa mu tvárou v tvár.

Ak datujeme spustenie železnej opony vytvárajúcej dva svetové bloky do roku 1947, reálne sa hranica na poslednom úseku v strednej Európe vytvorila práve vo februári 1948. Trvalo viac ako 40 rokov, kým sa opäť zdvihla.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

Pôsobí ako analytik a publicista. V minulosti hlavne novinár a poradca poslancov Národnej rady SR. Jeden zo zakladateľov Podnikateľskej aliancie Slovenska, jej prvý riaditeľ a v súčasnosti člen jej vedenia. Autor viacerých kníh a štúdií so zameraním na ekonomiku, spoločenské témy a históriu Slovenska.

Blogy

|