Denník N

Nemá kto obhliadať mŕtvych, ale hlavne, že máme trináste najlepšie zdravotníctvo v Európe

foto pixabay.com

V eufórii, ktorú asi vyvolalo hodnotenie slovenského zdravotníctva (EHCI), podľa ktorého máme trináste najlepšie zdravotníctvo spomedzi 35 krajín Európy, naši stranícki a štátni predstavitelia zrejme pozabudli, že ľudia na Slovensku dosť často aj umierajú, a tak sa stalo, že mŕtvych v niektorých lokalitách Slovenska nemá kto obhliadať a príbuzní s nebožtíkom niekedy na obhliadajúceho lekára čakajú aj niekoľko hodín.

Iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ, vravelo sa kedysi za socializmu a do bodky to o niektorých našich zákonodarcoch platí aj dnes. Veď akoby sa inak mohlo stať, že v pôvodnom návrhu zákona, nebola ani zmienka o tom, že prehliadky mŕtvych budú robiť aj lekári – špecialisti, pretože prezident novelu zákona, ktorá ich tejto povinnosti prechodne do konca júna 2018 zbavovala, nepodpísal.  Ak sa do zoznamu dostanú nedobrovoľne, teda ich tam napíše ÚDZS,  školenie nepotrebujú. Kým lekári, ktorí sa prihlásia na prehliadky mŕtvych dobrovoľne, školenie absolvovať musia. Hotové Kocúrkovo, lebo toto ustanovenie novely zákona sa vzťahuje napr. aj na patológov a súdnych lekárov, ktorí túto činnosť vykonávajú desiatky rokov. Ako sa zdá, rok 2018 poriadne ešte ani nezačal a už to máme kandidáta na najväčšiu legislatívnu sprostosť roka.

Plátanie personálnych dier však našich štátnym a straníckym predstaviteľom akosi nejde. Do prvého zoznamu ÚDZS v nitrianskom kraji sa totiž dostali aj lekári, ktorí už dávno nevykonávajú lekársku prax a dokonca som tam objavil kolegu, ktorý už do služby nenastúpi, aj keby chcel.  Pred dobrými pár rokmi totiž zomrel. Na moje upozornenie ÚDZS jeho meno zo zoznamu vymazal.

Teraz na stránke ÚDZS svieti nový zoznam, v ktorom už nie sú uvedené mená lekárov, ale právnické osoby, čo je v rozpore s dikciou  novely zákona, ktorá jasne uvádza, že v zozname musí byť konkrétne meno lekára a jeho kontaktné údaje.

Aj tento prípad poukazuje na  to,  aký bordel je v lekárskych databázach. Kraj predsa musí vedieť o tom, že lekár zomrel alebo prestal vykonávať svoju činnosť a to isté platí aj pre SLK. Žijúci lekár, končiaci svoju činnosť to kraju ohlasuje. Je len málo lekárov, ktorí zomrú a nemajú nikoho, kto by to nahlásil príslušným  úradom. Dotyčný kolega nie je medzi živými niekoľko rokov a aj tak ho vedú v nejakej databáze, hoci v databáze e-VÚC nie je.

Čerešničkou na torte je zistenie z praxe, že mnohí špecialisti týždeň pred tým, ako by mali nastúpiť do služby, ani netušia, že v tom zozname sú. Niektorí rozbehli petíciu adresovanú ÚDZS napriek tomu, že to je hlas volajúceho na púšti. ÚDZS je len exekutívny orgán, Ktorý zákon ani jeho novelu netvorí, mal by ho iba dodržiavať, takže petícia v najlepšom prípade skončí v archíve Úradu, v tom horšom v koši.

Ale toto je len vrchol ľadovca. Ďalšie problémy ešte len prídu, keď MZ zistí, že záujem prihlásiť sa do výberu organizátorov prehliadok mŕtvych tiel nebude taký, ako očakávalo..

Nuž, čo dodať na záver? Slovenské zdravotníctvo si určite nezaslúži hodnotenie, aké spomínam v úvode.

Slovenské zdravotníctvo umiera a kto mu po smrti urobí prehliadku mŕtveho, nie je známe.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Jozef Klucho

Jozef Klucho

Jeden z prvých blogerov sme.sk, gastroenterológ, virtuálny medicínsky poradca na www.gastroenterolog.com a konzultant pre gastroenterológiu na www.celiakia.sk a www.edusan.sk Píšem články o medicíne, slovenskom zdravotníctve, hudbe 70-80-tych rokov a bežnom živote.