Gruzínsko: dvojtýždňový (nevyspytateľný) road trip
Gruzínsko patrí medzi ten typ krajín, ktoré navštevujem najradšej. Príroda je nádherná, miestni ľudia sú milí a prístupní, strava v reštauráciách človeka nezruinuje a navyše každý deň zažije nejaké prekvapenie.
Batumi
Road trip zahajujeme v prímorskom letovisku Batumi. Posledný septembrový deň sa kúpeme v mori s teplotou vzduchu. Z vetrovky sa vyzliekame do plaviek, vhupneme do Čierneho mora na dlhokánskej kamienkovej pláži. Lemuje ju široká promenáda, na ktorej sa zabávame na atrakciách. Zatiaľ rozostavané mesto už má opravené centrum, vynovenú promenádu a teraz v ňom zažívajú veľký stavebný boom supermoderné a občas nevkusné vežiaky s apartmánovými bytmi. Jeden deň pri mori nám bohato stačí, v Batumi dospíme nočný let a 3 hodinovú jazdu mikrobusom z letiska a ráno nastupujeme do maršrutky smer Mestia.
Svaneti
Prekvapivo necestujeme priamo, šofér nás v Zugdidi posiela prestúpiť. Druhá maršrutka odbáča z hlavnej cesty, parkuje pri dome a na strechu auta nakladáme gauč. Ten nás sprevádza do osamelej usadlosti s pílou, pričom turisti nadšene pomáhajú zložiť gauč majiteľovi dolu. Po takmer siedmych hodinách jazdy a niekoľkých zastávkach na fotenie, obed, či WC, prichádzame do Mestie, najväčšieho mesta regiónu Svaneti.
Táto časť Gruzínska je vyslovene turistická. Kedysi tu žili ľudia odrezaní od sveta, vďaka čomu si miestni Svani vytvorili nielen vlastný jazyk, ale aj náboženstvo a jedinečnú architektúru. Typické svanské veže mali slúžiť ako ochrana pre nájazdmi iných národov. Svanov však nikto nikdy nenapadol, preto veže využívali ako sklad potravín alebo útočisko pred krvnou pomstou, ktorá sprevádzala spory medzi rodinami.
Fail #1 Mestia – Ushguli
Pri pokuse prejsť nenáročný štvordňový track sa pod tlakom strachu miestnych tetušiek (u ktorých nocujeme v dedine Tsvirmi) z čerstvého snehu na horách po nočnej búrke pešieho prechodu vzdávame. V Ushguli sme o tri dni skôr a naše rozhodnutie neriskovať okamžite trpko ľutujeme. Obava, že hory vo výške 2 700 metrov nad morom budú neschodné, bola zbytočná. Za dedinou Ushguli sa pohodovo prechádzame po holi podobnej výšky, ktorá je mierne poprášená čerstvým snehom. Vďaka nášmu prvému failu však vznikli tieto pekné fotky Uhguli a jazier Koruldi nad Mestiou.
Fail #2 Tusheti
Po spektakulárnom lete za 15 eur eur z Mesie do Kutaisi si na letisku požičiavame auto. Kvôli počasiu, ktoré má byť pekné, meníme plán a namiesto do Tbilisi chceme prísť do Omala. Horský prechod Abano Pass je ale iný hardcore. Slabo sme googlili. Stačilo, aby sme si dali túto cestu do prehliadača obrázkov, sami by sme sem autom nešli. Asi 25 km pred Omalom sme dostali defekt a keďže nám ujo v požičovni dal iba takú ledabolo inštruktáž o uvoľnení rezervy, po tme sme si s ňou nevedeli dať rady. Museli sme si ustlať na sklopených sedadlách a odpočinúť si pri mínus troch stupňoch v nadmorskej výške viac ako 2600 metrov. Ráno sme sa pol hodinu rozmrazovali, potom šťastne vymenili koleso, ktoré bolo ale spľasnuté. Dofúkal nám ho okolojazdiaci ujo. Cesta späť cez stáda oviec bola jedným z top zážitkov, o ktorom si môžete prečítať viac tu.
Kakheti
Vínny región Kakheti je presne to miesto, kam si treba ísť odpočinúť po náročných dňoch v horách. Vyrábajú tu víno pôvodným spôsobom, kvasením v hlinených nádobách, tzv. kvevri. Ide im to veľmi dobre, už asi 8 000 rokov. Zbytočne to tu viac budem opisovať, toto treba jednoducho ochutnať.
Fail #3 Kazbegi
Zdatnejší turisti si môžu trúfnuť na Kazbek, my sme sa chceli uspokojiť s chatou pod ním, ale akosi som netrafila cestičku a ocitli sme sa na druhej strane ľadovca Gergeti. Voľakde vo výške cca 3 600 metrov sme si povedali, že máme dosť a vrátili sme sa ku kostolu sv. Trojice v Stephantsminde. Vďaka tomu sme časovo stihli západ slnka v ktorom sa najfotografovanejšia gruzínska pamiatka vynímala naozaj impozantne.
Tbilisi
Hlavné mesto má výborné sírne kúpele, krásnu botanickú záhradu a historické centrum. V Tbilisi sme absolvovali obohacujúcu free walking tour, na ktorej sme dostali tipy čo robiť v meste ďalšie dva dni. Navštívili sme najstaršiu pekáreň v Tbilisi, niekoľko kostolov, zábavný park, veľa sme jedli (gruzínska kuchyňa je jedna báseň) a popritom samozrejme pili víno.
Pobyt v Tbilisi sa obišiel bez trapošenia a príjemne ukončil náš dobrodružný road trip, ktorý sme si maximálne užili. Určite sa ešte vrátime dokončiť túru medzi Mestiou a Ushguli, úspešne dôjsť do Tusheti, a pozrieť si aj ďalšie, turistami menej navštevované regióny, Raču a Khevsureti.
Viac dobrodružných historiek, tipov na cesty a fotiek na www.dobrodruzstvonepocka.sk
