O ´masi z rúčkú´ a o ´píščali z vŕbi´ …
vďaka usbčku, šenku a internetu … ´aký som zrazu múdry´! (-:
Keď som v piatok kopíroval Petrovi na usbčko jeden súbor,
všimol som si, že ten flash disk má celkom nevšedný názov:
´ducelka´. Pripadalo mi to ako duracelka, no bez jednej slabiky,
lenže Peter mi vysvetlil, že keby nemusel byť ten názov bez diakritiky,
že by tá externá pamäť mala presné pomenovanie ´dučelka´ …
„´Dučelka´?! A to slovo aj nejaký význam má?“, spýtal som sa.
„Samozrejme.“, odpovedal Peter, „U nás často sa používa …“
„Vieš, ide totiž o ´maso z rúčkú´“. „O ´maso z rúčkú´? Fíha!“,
reagoval som. Takéto slovíčko som na Záhorí jakživ nepočul …
A v duchu som si povedal: „Jak zaujímavé, že akorád neskaj v Šaščíne sem ho čuų.“
„No a čo je to vlastne … to ´maso z rúčkú´?“, pýtam sa Petra.
A on ochotne vysvetľuje: „To je spodná časť kuracieho stehna.“
Reku, spýtam sa na to známych na Smolinskom, v šenku, možno už dnes,
Smolinské nie je vzdialené od Šaštína ďaleko, snáď to budú vedieť …
A večer v šenku: „Chlapi, počuli ste niekedy slovo ´dučelka´?!“
„´Dučelka´?!“, reagujú viacerí … „Ňikedi!“ Hmm, záhada to veľká!,
pomyslel som si. V tom Milan si spomenie: „Jáj, ´dúčela´, to je kost,
taká silňejší kost.“, a Vlada doplňuje: „Viš, taká, co hrubá je dost!“
„Ja si pamatám, že napriklad hovjazí kosci sme voųali ´dúčele´.“
A na druhý deň v šenku sa dozvedám, že ´dúčele´ má každý, že sú to ´píščale´.
Nazriem neskôr do synonymického slovníka: ´dúčeľa´ – kosť na predkolení
a tú píšťalu uvádza ako ´dúčeľ ´ majster slova a folklórista Pavol Dobšinský.
´Dúčeľa´, ´dúčeľ ´ je tiež jednoduchý dychový hudobný nástroj, píšťala z vŕby,
vďaka Petrovmu usbčku, štamgastom v šenku a internetu ´aký som zrazu múdry´ … (-:
24.02.2018
Poznámka:
Korektúra záhoráčtiny: horný šenk na Smolinskom … (-: