BLOG
Zuzana Zimenová
Zuzana Zimenová
3 834

„Rod“ nie je sprosté slovo

Premiér Robert Fico chce budiť dojem, že je človekom tradičných hodnôt, pre ktorého je čokoľvek, čo zaváňa „rodovou ideológiou“, jednoducho fuj. Nechutná je však jeho populisticko-oportunistická hra s emóciami a uzurpovanie si prvej línie na pomyselných kultúrnych barikádach.

Zdroj fotografie: Úrad vlády SR

Ako už veľakrát doteraz – Fico prezlieka „presvedčenia“ ako kabáty, podľa toho, či reční v Bruseli alebo pod Tatrami. Dôkazom sú fakty v tomto blogu.

Avšak oveľa dôležitejšie ako „nachytať Fica na hruškách“ a ukázať, že jeho odmietnutie Istanbulského dohovoru je len vyprázdneným marketingovým ťahom, je uvedomenie si dôsledkov jeho vyjadrení. Jediným aktuálnym záujmom Roberta Fica je vyhrať ďalšie voľby, nie moderovať spoločenskú diskusiu o háklivých témach či kultivovať demokratický charakter našej spoločnosti. A to sa našej krehkej demokracii – a tým pádom nám všetkým – môže v budúcnosti škaredo vypomstiť.

Rodová rovnosť – jedna z hlavných tém predsedníctva SR

V rámci predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie za vlády Roberta Fica sa uskutočnili zaujímavé aktivity v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, ktoré približuje Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2016. Rodový rozmer chudoby – správa predsedníctva SR v Rade EÚ.

Táto správa bola vypracovaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny na podnet uznesenia vlády SR č. 337/2014 z 9. júla 2014. Správa bola vypracovaná v máji 2017, prešla riadnym procesom pripomienkovania a do vlády ju predložil minister Ján Richter zo Smeru-SD. Správa bola do vlády doručená pod číslom 14098/2017-M_OPVA, na rokovanie vlády však zaradená nikdy nebola. Dôvody?  Nepoznám, tipujem však, že mohla byť horúcim zemiakom, ktorý sa mohol v krehkej koalícii ľahko zmeniť na výbušný granát.

Fakty zo správy ministerstva práce

Aktivity v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí počas nášho predsedníctva nadväzovali na spoločnú deklaráciu predsedníckeho tria pre oblasť rodovej rovnosti, ktorú Slovensko podpísalo s partnermi – Holandskom a Maltou – v decembri 2015.

V rámci predsedníctva SR sa dňa 7. a 8. septembra 2016 sa v Bratislave konalo zasadnutie skupiny na vysokej úrovni pre uplatňovanie rodového hľadiska s cieľom zabezpečiť účinnú spoluprácu medzi členskými štátmi a Európskou komisiou v oblasti rodovej rovnosti a uplatňovania rodového hľadiska v Európskej únii.

Počas nášho predsedníctva sa konala aj tematická konferencia Zosúladenie pracovného a rodinného života v meniacej sa spoločnosti. Témami konferencie boli otázky týkajúce sa lepšieho vyváženia pracovného, rodinného a osobného života v kontexte meniaceho sa pracovného trhu, digitalizácie a starnutia populácie. Dôležitou témou boli flexibilné formy práce a flexibilné formy starostlivosti, vrátane zdieľania zodpovednosti za starostlivosť o deti a závislých členov rodiny medzi spoločnosťou a rodinou.

Predsedníctvo SR vyhlásilo boj rodovo podmienenej chudobe

Téma rodovo podmienenej chudoby patrila medzi prioritné témy slovenského predsedníctva. V rámci spomínaných aktivít sa sledovali negatívne aspekty ovplyvňujúce ženy a mužov v rôznych životných fázach, ich pracovné podmienky a ich miesto v spoločnosti. Zároveň sa odkryli hlavné faktory, ktoré prispievajú k nárastu chudoby a sociálneho vylúčenia ako žien, tak mužov a ponúkli sa možné riešenia na zlepšenie situácie.

V rámci témy „ženy a chudoba“ sa pracovalo s rodovou analýzou ako aj s analýzou vzájomného pôsobenia rodu s ďalšími sociálnymi faktormi (vek, etnicita, zdravotné znevýhodnenie a pod.).

Rodové hľadisko nie je od čerta

Rodové hľadisko je pre vedeckú komunitu bežný spôsob nazerania na príčiny a dopady viacerých spoločensky podmienených faktorov na životy mužov a žien. Vďaka rodovým analýzam sa dnes môžeme – na pozadí tvrdých dát – pýtať, či je na Slovensku skutočne slobodnou voľbou žien ostávať doma s deťmi v predškolskom veku, doživotne opatrovať členov rodiny so zdravotným postihnutím či nevládnych starých rodičov, alebo či ide skôr o nevyhnutnosť, keďže na Slovensku nemáme vytvorenú potrebnú infraštruktúru služieb.

Vďaka rodovým analýzam vieme, že ženy na Slovensku pracujú v porovnaní s mužmi menej, avšak za rovnakú prácu dostávajú ktovie prečo nižší plat. Rodový mzdový rozdiel je problémom takmer v každom odvetví. Rodový mzdový rozdiel na základe priemernej hodinovej mzdy dosiahol v Slovenskej republike v roku 2016 18 %, pri hrubej mesačnej mzde až 21,9 % v neprospech žien. Rozdiel v mediáne bol v rovnakom období 11,5 % (priemerná hodinová mzda) resp. 14,6 % (priemerná mesačná mzda).

Vďaka analýzam vzájomného pôsobenia rodu s ďalšími sociálnymi faktormi vieme zas odhaliť hlbšie príčiny ekonomického znevýhodnenia žien a taktiež vieme, že zvýšené riziko chudoby hrozí najmä ženám so zdravotným postihnutím, starším ženám a matkám samoživiteľkám, ktoré vychovávajú dieťa bez partnera. A taktiež aj rómskym ženám, ktoré tradične vykonávajú domáce a opatrovateľské práce bez pomoci,  v dôsledku čoho predčasne ukončujú vzdelávanie a opúšťajú zamestnanie.

Násilie na ženách je rodovo podmienené

Istanbulský dohovor je okrem iného aj o tom, že je nefér, ak ženy popri všetkých tých vyššie spomenutých „nerovnostiach“ zažívajú doma ešte aj strach. A vďaka rodovým analýzam vieme, že ženy na Slovensku zažívajú vo vlastnej domácnosti strach pomerne často. Neboja sa pritom migrantov, ktorých väčšina v živote nestretla, ale svojich manželov a druhov, mužov, od ktorých sú ekonomicky závislé a voči ktorým sú v podriadenej pozícii.

Robert Fico zahral v odmietnutí Istanbulského dohovoru na tie najnižšie pudy, keď sa snažil hodiť tému násilia na ženách na „prišelcov“ s nekresťanským kultúrnym kódom, ohrozujúcim naše zvyklosti. Nie, pravdou je, že to tí naši rúči slovenskí chlapi doma ženy tlčú. A keď aj netlčú, tak po nich hulákajú, ponižujú ich a deptajú, posmelení poldecákmi z neďalekej krčmy.

Aj toto sú naše tradície, také typicky slovenské. Istanbulský dohovor hovorí okrem iného aj o tom, že vôbec nie sú v poriadku. Vyjadrenia Roberta Fica však docielili opak – posvätili obvyklé tvrdenie násilníkov, že v „našich“ rodinách sa nič také nedeje.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Pridajte sa k predplatiteľom

Dnes na DenníkN.sk

V oblasti vzdelávacej politiky sa pohybujem už niekoľko rokov ako analytička portálu Nové školstvo a autorka viacerých koncepčných návrhov a školských právnych predpisov. Patrím medzi iniciátorov kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Od novembra 2016 som poslankyňou NR SR. Viac na www.zimenova.sk

Blogy

|