Denník N

„Rod“ nie je sprosté slovo

Zdroj fotografie: Úrad vlády SR
Zdroj fotografie: Úrad vlády SR

Premiér Robert Fico chce budiť dojem, že je človekom tradičných hodnôt, pre ktorého je čokoľvek, čo zaváňa „rodovou ideológiou“, jednoducho fuj. Nechutná je však jeho populisticko-oportunistická hra s emóciami a uzurpovanie si prvej línie na pomyselných kultúrnych barikádach.

Ako už veľakrát doteraz – Fico prezlieka „presvedčenia“ ako kabáty, podľa toho, či reční v Bruseli alebo pod Tatrami. Dôkazom sú fakty v tomto blogu.

Avšak oveľa dôležitejšie ako „nachytať Fica na hruškách“ a ukázať, že jeho odmietnutie Istanbulského dohovoru je len vyprázdneným marketingovým ťahom, je uvedomenie si dôsledkov jeho vyjadrení. Jediným aktuálnym záujmom Roberta Fica je vyhrať ďalšie voľby, nie moderovať spoločenskú diskusiu o háklivých témach či kultivovať demokratický charakter našej spoločnosti. A to sa našej krehkej demokracii – a tým pádom nám všetkým – môže v budúcnosti škaredo vypomstiť.

Rodová rovnosť – jedna z hlavných tém predsedníctva SR

V rámci predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie za vlády Roberta Fica sa uskutočnili zaujímavé aktivity v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí, ktoré približuje Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2016. Rodový rozmer chudoby – správa predsedníctva SR v Rade EÚ.

Táto správa bola vypracovaná Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny na podnet uznesenia vlády SR č. 337/2014 z 9. júla 2014. Správa bola vypracovaná v máji 2017, prešla riadnym procesom pripomienkovania a do vlády ju predložil minister Ján Richter zo Smeru-SD. Správa bola do vlády doručená pod číslom 14098/2017-M_OPVA, na rokovanie vlády však zaradená nikdy nebola. Dôvody?  Nepoznám, tipujem však, že mohla byť horúcim zemiakom, ktorý sa mohol v krehkej koalícii ľahko zmeniť na výbušný granát.

Fakty zo správy ministerstva práce

Aktivity v oblasti rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí počas nášho predsedníctva nadväzovali na spoločnú deklaráciu predsedníckeho tria pre oblasť rodovej rovnosti, ktorú Slovensko podpísalo s partnermi – Holandskom a Maltou – v decembri 2015.

V rámci predsedníctva SR sa dňa 7. a 8. septembra 2016 sa v Bratislave konalo zasadnutie skupiny na vysokej úrovni pre uplatňovanie rodového hľadiska s cieľom zabezpečiť účinnú spoluprácu medzi členskými štátmi a Európskou komisiou v oblasti rodovej rovnosti a uplatňovania rodového hľadiska v Európskej únii.

Počas nášho predsedníctva sa konala aj tematická konferencia Zosúladenie pracovného a rodinného života v meniacej sa spoločnosti. Témami konferencie boli otázky týkajúce sa lepšieho vyváženia pracovného, rodinného a osobného života v kontexte meniaceho sa pracovného trhu, digitalizácie a starnutia populácie. Dôležitou témou boli flexibilné formy práce a flexibilné formy starostlivosti, vrátane zdieľania zodpovednosti za starostlivosť o deti a závislých členov rodiny medzi spoločnosťou a rodinou.

Predsedníctvo SR vyhlásilo boj rodovo podmienenej chudobe

Téma rodovo podmienenej chudoby patrila medzi prioritné témy slovenského predsedníctva. V rámci spomínaných aktivít sa sledovali negatívne aspekty ovplyvňujúce ženy a mužov v rôznych životných fázach, ich pracovné podmienky a ich miesto v spoločnosti. Zároveň sa odkryli hlavné faktory, ktoré prispievajú k nárastu chudoby a sociálneho vylúčenia ako žien, tak mužov a ponúkli sa možné riešenia na zlepšenie situácie.

V rámci témy „ženy a chudoba“ sa pracovalo s rodovou analýzou ako aj s analýzou vzájomného pôsobenia rodu s ďalšími sociálnymi faktormi (vek, etnicita, zdravotné znevýhodnenie a pod.).

Rodové hľadisko nie je od čerta

Rodové hľadisko je pre vedeckú komunitu bežný spôsob nazerania na príčiny a dopady viacerých spoločensky podmienených faktorov na životy mužov a žien. Vďaka rodovým analýzam sa dnes môžeme – na pozadí tvrdých dát – pýtať, či je na Slovensku skutočne slobodnou voľbou žien ostávať doma s deťmi v predškolskom veku, doživotne opatrovať členov rodiny so zdravotným postihnutím či nevládnych starých rodičov, alebo či ide skôr o nevyhnutnosť, keďže na Slovensku nemáme vytvorenú potrebnú infraštruktúru služieb.

Vďaka rodovým analýzam vieme, že ženy na Slovensku pracujú v porovnaní s mužmi menej, avšak za rovnakú prácu dostávajú ktovie prečo nižší plat. Rodový mzdový rozdiel je problémom takmer v každom odvetví. Rodový mzdový rozdiel na základe priemernej hodinovej mzdy dosiahol v Slovenskej republike v roku 2016 18 %, pri hrubej mesačnej mzde až 21,9 % v neprospech žien. Rozdiel v mediáne bol v rovnakom období 11,5 % (priemerná hodinová mzda) resp. 14,6 % (priemerná mesačná mzda).

Vďaka analýzam vzájomného pôsobenia rodu s ďalšími sociálnymi faktormi vieme zas odhaliť hlbšie príčiny ekonomického znevýhodnenia žien a taktiež vieme, že zvýšené riziko chudoby hrozí najmä ženám so zdravotným postihnutím, starším ženám a matkám samoživiteľkám, ktoré vychovávajú dieťa bez partnera. A taktiež aj rómskym ženám, ktoré tradične vykonávajú domáce a opatrovateľské práce bez pomoci,  v dôsledku čoho predčasne ukončujú vzdelávanie a opúšťajú zamestnanie.

Násilie na ženách je rodovo podmienené

Istanbulský dohovor je okrem iného aj o tom, že je nefér, ak ženy popri všetkých tých vyššie spomenutých „nerovnostiach“ zažívajú doma ešte aj strach. A vďaka rodovým analýzam vieme, že ženy na Slovensku zažívajú vo vlastnej domácnosti strach pomerne často. Neboja sa pritom migrantov, ktorých väčšina v živote nestretla, ale svojich manželov a druhov, mužov, od ktorých sú ekonomicky závislé a voči ktorým sú v podriadenej pozícii.

Robert Fico zahral v odmietnutí Istanbulského dohovoru na tie najnižšie pudy, keď sa snažil hodiť tému násilia na ženách na „prišelcov“ s nekresťanským kultúrnym kódom, ohrozujúcim naše zvyklosti. Nie, pravdou je, že to tí naši rúči slovenskí chlapi doma ženy tlčú. A keď aj netlčú, tak po nich hulákajú, ponižujú ich a deptajú, posmelení poldecákmi z neďalekej krčmy.

Aj toto sú naše tradície, také typicky slovenské. Istanbulský dohovor hovorí okrem iného aj o tom, že vôbec nie sú v poriadku. Vyjadrenia Roberta Fica však docielili opak – posvätili obvyklé tvrdenie násilníkov, že v „našich“ rodinách sa nič také nedeje.

Teraz najčítanejšie

Zuzana Zimenová

V oblasti vzdelávacej politiky sa pohybujem už niekoľko rokov ako analytička portálu Nové školstvo a autorka viacerých koncepčných návrhov a školských právnych predpisov. Patrím medzi iniciátorov kampane Chceme vedieť viac o budúcnosti vzdelávania na Slovensku. Od novembra 2016 som poslankyňou NR SR. V nadchádzajúcich voľbách sa uchádzam o hlasy voličov s číslom 28 na kandidátke SaS. Viac na www.zimenova.sk