Béla Bugár, nedocenený expert na etnickú odstredivosť

„Keby sme tak mali Ministerstvo medziplanetárnych letov..,“ okúzlene zašepkal sused Hrajnoha.
„Tak by naša vládna koalícia agendu rómskej menšiny pridelila kozmonautom,“ odvetil som.
„Náhodou, kozmonauti sú na riešenie rómskej problematiky ako stvorení,“ rozohnil sa Hrajnoha. „Jednak, majú patričný nadhľad. A potom, na rozdiel od nás – pozemských červov, nie sú zaťažení etnickou neznášanlivosťou a..“
„Zemskou príťažlivosťou.“
„Akou zemskou príťažlivosťou?!“ rozkričal sa Hrajnoha. „Čo má do čerta zemská príťažlivosť spoločné s agendou rómskej menšiny?“
„Na to sa spýtajte Bélu Bugára.“
„Prečo sa mám na to spýtať práve nejakého Maďara?“ zlostne zadupotal Hrajnoha. „Je snáď ten úžasný Béla Bugár expert na zemskú príťažlivosť?“
„To neviem,“ odvetil som. „Ale ak vychádzame z premisy, že dinosaurus Béla Bugár poľahky prežije nielen tunguzský meteorit, ale aj akúkoľvek politickú koalíciu, potom sa dá logický predpokladať, že ako expert na všetko, je aj expert na zemskú príťažlivosť.“
„Takže podľa vás je ten Béla Bugár dokonca expert na všetko?“ nebezpečne zbrunátnel sused Hrajnoha. „Len dúfam, že nechcete tvrdiť takú nehoráznosť, že ten niktoš je lepší ako náš Matej Bel?!“
„Pán sused, bol Matej Bel taký prefíkaný ako Béla Bugár?“
„Nie, to nebol,“ so škrípaním zubov odvetil sused Hrajnoha.
„Pán Hrajnoha, dal by sa osvietený Matej Bel, tak ako Béla Bugár, dohromady s takou ničotnou spodinou ako sú pohrobkovia Janka Slotu?“
„Radšej by si dal oči vypichnúť!“
„Dovolil by Matej Bel, tak ako to bez povšimnutia necháva Béla Bugár, aby jeho najbližším ľuďom nadávali a brýzgali hlupáci čo sa narodili so slamou v čižmách a s hovnom v hlavách?“
„Pobil by ich fajkou a logickými argumentmi!“
„Bol Matej Bel – Magnum decus Hungariae, nenápadný expert na nápadný zánik rusínskej menšiny a super-expert na odhaľovanie pomníkov významných slovenských národovcov?“
„A to je Tonko Hrnko už taká neduživá zdochlina, že dovolí, aby nejaký prašivý Maďar odhaľoval pomníky našich drahých spolurodákov?“ zúrivo zachrčal Hrajnoha.
„A keď vychádzame z Bugárovho skalopevného presvedčenia, že politicky nie je korektné, aby príslušník jednej menšiny komandoval druhú menšinu, potom pán Bugár navždy bude aj najznámejší.. nedocenený expert na etnickú odstredivosť.“
„Nedocenený expert na etnickú odstredivosť?“ sused Hrajnoha sa chytil za srdce a aby zabránil tretiemu infarktu rýchlo si pod jazyk strčil dve tabletky nitroglycerínu. „To ten Bugár je naozaj až taký supermacher? Ktovie, či ten fiškus má toho nedoceneného experta vytlačeného aj na vizitke? Kruci, už poriadne prihorieva! Veď keby sa tento vyslovene nealibistický a hlavne občiansky postoj pretransformoval do právnej roviny..“
„Tak by primátorom Komárna nemohol byť Maďar, lebo by šéfoval komárňanskej slovenskej menšine.“
„Ale ani Slovák!!“ rozbesnil sa Hrajnoha. „Lebo kvôli Bugárovym fiškálskym fígľom by už nikde na Slovensku nemohol byť primátorom Slovák lebo je Slovák!! Aj keď možno..,“ môjmu spolubesedníkovi sa na chvíľu s nádejou rozžiarili oči, „..za určitých priaznivých okolností, aké sa v našej hviezdnej sústave vyskytujú iba raz za sto miliónov rokov, menšinový Slovák v Komárne by predsa len mohol byť..“
„Nemohol!!“ rázne som odmietol Hrajnohove streštené halucinácie. „Možno niekde na Dolnej zemi, v okolí Debrecénu, by sa taký zázrak mohol udiať, ale v Komárne..?“
„Máte pravdu. Celkom som zabudol, že maďarská uzurpátorská väčšina v Komárne je zároveň aj neuveriteľne proskribovaná menšina na Slovensku.“
„A to som ešte nespomenul ďalšiu časovanú bombu,“ zasmušilo som pokýval hlavou. „Pán Hrajnoha, kto na našom krásnom Slovensku bude skúmať, či dotyčný kandidát na starostu Liptovskej Osady alebo Dunajskej Stredy je menšinový Maďar, menšinový Slovák alebo väčšinový Hotentot?“
„To je jasné ako facka,“ ani na sekundu nezaváhal sused Hrajnoha. „Čistotu nášho plemenného chovu najlepšie postráži posledný križiak Milan Krajniak, za nevinnej asistencie národného inseminátora Borisa Kollára.“
„Milan Krajniak?“ nesúhlasne som pokrútil hlavou. „Vám sa to ľahko povie Milan Krajniak, keď všetci vaši predkovia pochádzajú z Čimhovej. Ale aký ortieľ vyriekne nepodplatiteľný poslanec Krajniak, keď zistí, že preverovaný subjekt je taký mišung ako som ja?“
„Myslíte na liberálnu nezodpovednosť a sexuálnu neviazanosť vašich starých a prastarých rodičov, vďaka čomu ste odporný bastard, smradľavý kríženec a skurvený panghart, alebo, ako sa dnes moderne hovorí, príslušník troch neuveriteľne utláčaných národnostných menšín a jednej nacionalisticko-šovinistickej väčšiny?“ s nevinným, ale o to nebezpečnejším úškrnom, sa spýtal Hrajnoha.
„Ježišikriste!! A ako zareaguje Národný bezpečnostný úrad, keď pri bezpečnostných previerkach vyhrabe, že som aktívny katolícky ateista, pasívny kalvín, náruživý zberateľ šábesových receptov a obľúbený sused pravoslávneho okultistu?“
„A to ste sa ešte nepochválili, že ste transvestita.“
„Hrajnoha!!“ zareval som. „Ako sa opovažujete hrabať v mojej skrini?!“
„Ako transvestita ste totiž takisto perzekvovaná menšina. Čiže, v intenciách Bugárovho zákona o etnickej odstredivosti, v žiadnom prípade nemôžete šéfovať vašej fešnej osobnej asistentke. Lebo tá je zas prešibaná lesbička.“
„Hrajnoha, buďte taký láskavý a nechajte moju krásnu asistentku na pokoji. Radšej mi prezraďte, kto nahradí terajšieho vládneho splnomocnenca pre rómsku menšinu?“
„Ako kto? A čo ste nepočuli, že dnes, presne o dvanásť nula, nula moskovského času, kapitán Danko vymenuje za nového cigánskeho vajdu Valentínu Tereškovovú?“