„Škôlky“ sa musia zmeniť
Materské školy alebo ľudovo „škôlky“ sa trochu samoľúbo izolovali od sveta. Sú svetom vo svete, samé pre seba. Ľudia o nich nevedia takmer nič, čo je ich poslaním, čo sa v nich deje a prečo. Či už sú títo ľudia aktuálne rodičmi škôlkára, alebo nie. Majú len predstavy zväčša vylovené z hĺbky nejasných spomienok z detstva. A predstavy lovené z hĺbok sa dajú pekne tvarovať do všelijakých vzorov podľa ľubovôle vlastnej či niekoho, komu na tvarovaní záleží. Keďže ide o výchovu a vzdelávanie a zvlášť ide o malé deti, tu je každý odborník. Všetci totiž sme alebo môžeme byť rodičmi a boli sme kedysi všetci deťmi. To má stačiť na to, aby sme vedeli posúdiť, ako má výchova a vzdelávanie detí vyzerať. Podobne ako v medicíne. Každý bol raz chorý alebo niekoho takého pozná a bol aspoň raz u lekára. To má stačiť na to, aby sme vedeli posúdiť, ako nás majú lekári liečiť. Podobne sme všetci odborníkmi na psychológiu, politiku, genetiku, dokonca najnovšie aj kvantovú fyziku… Internetovými odborníkmi na čokoľvek sa to len tak hemží.
Ideme s dobou. A kamže, kam?
Materské školy sa stali módnou témou všelijakých reformných nápadov. Niektoré nápady hovoria akoby o ich zániku v súčasnej podobe. Údajne nepokrývajú potrebu rodičov postrážiť deti, kým sú v práci, nie je ich (hlavne z tohto dôvodu) dosť, vraj zaostávajú za potrebami spoločnosti, vraj treba dohliadnuť na to, aby sa deti začali čosi poriadne učiť aspoň rok pred nástupom do školy, alebo škôlkam radšej túto funkciu rovno vziať a nech deti učia radšej školy. A „škôlky“ cnostne čušia. Je to ich veľká chyba. Nebránia sa ani krivým obvineniam, že nedokážu pripraviť deti do školy, že nútia deti spať, či jesť, že nerobia alebo robia toto, či tamto. Nechávajú okolo seba vytvárať dojem, že sú voľnočasovými inštitúciami bez obsahu, kde sa deti postrážia a prebavia a čím okatejšie sa vezú na módnej vlne všelijakých atraktívnych koncepcií, čo objavili teplú vodu a čím viac aktivít si navymýšľajú a propagujú, tým viac sa garantuje, že sa v tej škôlke aspoň niečo deje. Ignorujúc v mene takýchto módnych vĺn svoje poslanie okrem výchovy a starostlivosti aj systematicky vzdelávať, potápajú často vlastné možnosti pokojne a poriadne sa venovať deťom. Dať im poriadny základ pre ďalšie vzdelávanie, aj do života. Ten základ im zostane, nezmazateľná a určujúca stopa, či už pamäti dostupná alebo nie.
Materské školy sú školy, ktoré sú výnimočné tým, že v nich deti dostanú vzdelanie, výchovu aj starostlivosť. Tak to má byť. Sú týmto v školskom systéme úplne jedinečné.
Od PC po WC
Ľudskou rečou povedané, štátny vzdelávací program a príslušné metodiky sú nabité fantastickými a prepracovanými možnosťami, ako dať deťom hravou formou parádny základ do ďalšieho vzdelávania. Metodiky jednotlivých vzdelávacích oblastí sú tak dobre prepracované a aktivity z hudobnej, výtvarnej, matematiky, logiky, telesnej, prosociálnej, prírodovednej, jazykovej oblasti také zaujímavé, hravé a zároveň tak náročné, že robiť v škôlke je pre každú učiteľku celoživotná výzva stať sa takmer polyhistorom. A čo je podstatné, pre dieťa úžasnou možnosťou nasať v tej pestrej a rôznorodej palete zážitky a skúsenosti, v ktorých rôznorodosti každé môže nájsť samé seba, svoj potenciál, nadanie, svoje ja. No to pripadá verejnosti a niektorým potenciálnym reformátorom akosi málo. Mám veľmi silný dojem, že obsah vzdelávania v materskej škole veľmi nepoznajú. Alebo ich zavrhli kvôli obrazu niekoľkých darebných úschovní detí, čo si svoju prácu nerobia ako majú a ktoré sa opovážlivo, i keď bohužiaľ oficiálne (a často aj neoficiálne) nazývajú materskými školami? Pre stromy nevidia les?
Z akéhosi neznámeho dôvodu sa stalo módou vytvárať dojem, že hlavne materské školy potrebujú reformu. Takmer revolúciu. Že už tých malých úbohých napospas systému vydaných človiečikov konečne treba začať vzdelávať aspoň od 5 rokov, že lepšie to hádam zvládnu základné školy a tak možno ako tak zachránime vzdelanosť národa. No akosi sa cudne mlčí o tom, že systém predškolského vzdelávania na Slovensku má v súčasnosti veľmi kvalitný základ, kvalitný obsah, kvalitných garantov, zanietených ľudí, ktorým na ňom skutočne záleží a je pre nich zmyslom života – od akademikov, cez štátnych úradníkov až po samotné učiteľky. A úplne sa prehliada nedbalosť, s akou sa pristupuje k materským školám, ktoré svoju funkciu neplnia a aj nedbalosť, s akou sa pristupuje ku kvalite vzdelania učiteliek.
„Učiteľkou v materskej škole“ na Slovensku sa totiž môže stať ktokoľvek, kto má aspoň kdekoľvek získanú maturitu a zvládne jednoročné pomaturitné štúdium. A šup učiť deti všetko od PC po WC. Je jedno ako. Hlavne že to veľa nestojí. A menej kvalifikovaný či dokonca nekvalifikovaný človek stojí proste menej. Podľa logiky „však sú to len malé deti“ a „je hlavne dôležité mať k tomu vzťah“.
Takže áno, „škôlky“ sa musia zmeniť. Musia si viac veriť a dať si záležať, aby vzdelávali deti tak, ako majú. Udržať si svoj vysoký štandard. Netolerovať medzi sebou darebákov. Byť tu vždy pre každé dieťa. A ukázať svetu, že sú k svetu.
