Denník N

Prezidentovo zlyhanie

Do hlavy štátu vkladali ľudia svoje nádeje a videli v ňom protiváhu predsedu vlády. Prezidenta brali ako istotu, že naše spoločenské pomery zostanú civilizované a naša sloboda bude chránená.

V dejinách sa často opakujú situácie, keď súperi medzi sebou bojujú, ale každý z nich používa iné zbrane. Ten civilizovanejší potom prehrá preto, lebo jeho oponent je ochotný použiť také špinavé prostriedky, že zaskočený súper už nedokáže reagovať.

Darmo sa potom ten civilizovanejší politik vyhovára, že jeho protivník nebojoval fér. Jemu osobne a často ani štátu už nie je pomoci. Dejiny totiž píšu víťazi bez ohľadu na to, akými prostriedkami vyhrali.

V rozhodujúcom momente politickej krízy sa často stáva, že ten civilizovanejší politik, unavený dlhodobo vyhroteným konfliktom a osobnými útokmi, nakoniec ustúpi. A spoľahne sa na slovo svojho mocenského súpera, že sa potom pomery upokoja a vrátia do normálnych koľají. Agresívnejší politik to však využije len na posilnenie vlastnej mocenskej pozície a rozhodujúce víťazstvo.

Presne toto sa stalo pred 70-timi rokmi, keď prezident Beneš unavený mocenským zápasom ustúpil komunistickému predsedovi vlády Gottwaldovi a prijal demisiu nekomunistických ministrov vo vláde. Prezident tak urobil napriek tomu, že mal dôkazy o zneužívaní polície zo strany premiéra na diskreditáciu premiérových politických oponentov. Spoľahol sa na sľub predsedu vlády, že sa situácia upokojí a všetko rozhodnú o niekoľko mesiacov parlamentné voľby.

Lenže k žiadnym férovým voľbám už nedošlo. Najbližie sa konali až o 42 rokov po páde zločineckého komunistickeho režimu. Prezidentovo zlyhanie znamenalo prenasledovanie a väzenie pre státisíce ľudí, ktorých vina spočívala iba v tom, že odmietali slúžiť diktátorskemu režimu.

Dnes je to práve 70 rokov odo dňa, kedy prezident Beneš ustúpil predsedovi vlády Gottwaldovi, pretože bol unavený. Podobnosť s dnešnými pomermi na Slovensku nie je úplne náhodná. Aj prezident Kiska si podobne ako Beneš najskôr myslel, že dobré osobné vzťahy s predsedom vlády a ministrom vnútra mu zabezpečia mocenskú pohodu a politický komfort. A že si súčasne bude môcť užívať priazeň liberálnych médií ako protiváha predsedu vlády, ktorého liberálne médiá nenávidia. Lenže charakter a veľkosť politického formátu sa odhaľujú v politických konfliktoch.

Ako povedal francúzsky prezident De Gaulle: “Byť veľkým znamená viesť veľký spor.” Prezident Beneš sa nestal veľkým v roku 1938, pretože bez boja ustúpil Mníchovskému diktátu západnych veľmoci a Hitlera. Nestal sa veľkým ani v roku 1948, pretože nedokázal viesť spor s predsedom vlády, ktorý sa snažil uzurpovať si všetku moc v štáte. Zostal v pamäti ako prezident, ktorý to možno myslel dobre, ale s jeho štátom to pod jeho vedením dvakrát dopadlo katastrofálne.

Prezident Kiska ešte o tom, ako bude zapísaný v našich dejinách, definitívne nerozhodol. Zatiaľ môžeme konštatovať, že ho majú radi v zahraničí a to pre náš štát určite nie je zlé. Ale v zahraničí mali radi aj Beneša. Podstatné pre odkaz v dejinách je to, akú úlohu zohrá prezident doma. A o tom rozhodne Andrej Kiska v najbližších týždňoch a mesiacoch.

Milan Krajniak, autor je poslancom NR SR a podpredsedom Sme rodina

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Milan Krajniak

Narodil som sa v Bojniciach 30. januára 1973. Vyrastal som v Prievidzi, vojenskú službu som absolvoval v rokoch 1997-1998 u 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Napísal som publikácie Banda zlodejov, Úspešní politici slovenských dejín, Doktrína štátu a Slovenská identita. Som šťastne ženatý, s manželkou Andreou máme dcéru Zuzku. Od roku 2016 som poslancom NR SR a podpredsedom hnutia SME RODINA.