Denník N

Na východnom fronte

Zatiaľ niečo ako napätý kľud, prerušovaný provokačnou paľbou, provokujúcou obe strany.

Intenzita spravodajstva o dianí na východnej Ukrajine výrazne poklesla po začiatku platnosti Minských dohôd 15.2.2015. Zaujímavý bol maratón jednaní, trvali 16 hodín skoro bez prestávky. Keď sa pýtali Sergeja Lavrova, ako idú jednania, odpovedal že super. Merkelová s Hollandom vyzerali po skončení unavene.

Čo presne dojednali si každý môže nájsť na nete. Body dohody sú ťažko dodržateľné pre obe strany konfliktu. Strany konfliktu sú Kyjev a separatistické štátne útvary LNR a DNR (Luganská a Donecká národná republika). Ostatné krajiny sú sprostredkovatelia.

Čo sa odvtedy zmenilo? V prvom rade bola zastavená paľba z ťažkých zbraní, pustošiaca krajinu, zabíjajúca civilné obyvateľstvo a ničiaca infraštruktúru. Zahynulo viac ako 50 tisíc ľudí (odhad podľa správy Bundes Nachriten Dienst, ranených môžeme počítať trojnásobok). Uvedomme si, že niektoré obce v oblasti sú úplne opustené, na ich domoch nezostala jediná celá strecha. Množstvo ľudí opustilo svoje domovy, počet utečencov sa odhaduje na 2 milióny. Asi 500 škôl bolo poškodených a deti nechodia rok do školy. Mnohí ľudia žili v pivniciach bez energie a čistej vody viac ako 8 mesiacov, vrátane dlhej zimy, niekoľkokrát denne i v noci ostreľovaní z ťažkých zbraní. Nefungujú banky, ľudia nedostávajú penzie ani žiadnu sociálnu pomoc. Rozsah humanitárnej katastrofy médiám uniká, no je určite porovnateľný s veľkými konfliktmi za posledné roky. Realitu takého prežívania si človek žijúci v pohodlí mierového života nevie predstaviť. Skúste pouvažovať, ako dlho by ste vyžili v takých podmienkach.

Nedá sa povedať, že by prímerie bolo dokonalé. V stredu 15.4.2015 došlo znovu k bojom, v ktorých hlási separatistická strana zničenie 80 kusov bojovej techniky a odrazenie 5 útokov.

Minské dohody boli najmä o inštitucionalizácii LNR a DNR de facto, slúžili na zafixovanie štátnosti týchto útvarov aj za cenu nedodržateľných bodov. Dnes už svetová verejnosť ľahšie prijíma mená, ktoré dovtedy nikto nepoznal a uznáva ich minimálne ako vodcov de facto.

Obe strany konfliktu využili oddychový čas na preskupenie síl. Na strane Kyjeva bolo počuť prosby o pomoc medzinárodného spoločenstva, na strane separatistov došlo ku dôkladnej konsolidácii velenia. Za povšimnutie stojí napríklad to, že povstaleckí velitelia ktorí sa nechceli podriadiť centrálnemu veleniu boli proste likvidovaní (Bednov alias Batman, Iščenko). Dáva to logický zmysel, armáda štátikov s populáciou okolo 4 milióny ľudí môže reálne počítať s desiatkami tisícov bojovníkov, pričom jej bojaschopnosť, koordinácia a riadenie musí vyrovnať početnú a materiálnu prevahu protivníka, ak chce mať šancu na prežitie. Kyjev je medzinárodne uznaný, má k dispozícii ostatných 37 milónov obyvateľov, zásoby zbraní ešte zo sovietskej éry a dostáva pomoc od EU a USA, Kanady atď… Pravda, zásoby munície sa už prakticky vyčerpali, veľa padlo do rúk separatistom v Debaľcevskom kotle a jediná fabrika na muníciu je v Lugansku. V tejto súvislosti je veľmi zaujímavý výbuch obrovského skladiska socialistickej delostreleckej munície vo Vrběticích v ČR. Je to presne ten druh munície, ktorý dokonale pasuje do unifikovaných delostreleckých systémov socialistických štátov. Obchodníci mohli uvažovať nad obchodom smerom na východ, do hry vstúpila náhoda.

V tlači sa objavujú protichodné správy. Na jednej strane počuť o stretnutiach ministrov zahraničných vecí, ktorí majú vynútiť dodržiavanie mieru, na druhej strane počujeme o bojoch. Vysvetliť sa to dá aj tým, že každé noviny niekomu patria. Podľa toho, čo potrebuje majiteľ novín, zaraďujú sa správy. V momente keď sa začínajú množiť správy o tom, že začne ofenzíva, znamená to, že majiteľ novín chce vidieť ofenzívu. O schôdzke ministrov noviny informovať musia, lebo je to skutočnosť, hoci akoby protirečí ofenzíve.

Obom stranám je jasné, že patová situácia v ktorej sa krajina nachádza nevydrží dlho a na koniec apríla až polovicu mája sa dá očakávať nový boj. Držím palce Ukrajine, aby sa všetci pesimisti mýlili, a aby sa znepriatelené strany dohodli. Násilie ako spôsob riadenia spoločnosti je najmenej účinný spôsob z hľadiska dlhodobej udržateľnosti krajiny. Násilie znamená že sa zlyhali všetky vyššie priority riadenia spoločnosti. Vojna nikomu nič nedáva, vždy iba berie. Sú aj takí, ktorým je výhodná. Bojujú cudzími rukami z bezpečnej vzdialenosti.

Ukrajinská armáda i separatisti sa medzitým naučili efektívne bojovať, podobne ako Assadove vojsko v Sýrii, neexistuje nemilosrdnejší ani účinnejší prirodzený výber kádrov. Boje ktoré sa môže každý deň znovu rozhorieť budú iné ako tie predtým, budú horšie. Debakel pri Ilovajsku v lete 2014 a debakel pri Debaľceve v 2015 očistili Ukrajinskú armádu od neschopných veliteľov a z potravy pre kanóny urobili veteránov, čo svoje remeslo ovládajú tak kvalitne, že z toho ide strach. Do riadiacich funkcií sa dostávajú ambiciózni veteráni, ktorí zažili zdrvujúce porážky, ale veľa sa naučili. Scipio Africanus považoval za svojho najväčšieho učiteľa práve Hanibala. Na strane separatistov bojujú veteráni z Čečenských vojen, čím sa dá vysvetliť neuveriteľná efektivita armády traktoristov a baníkov. Armáda Ruskej federácie tam nie je, hoci to imbecilne opakujú média demokratického sveta. Dôstojníci separatistov sú pravdepodobne zahraniční vojenskí profesionáli na dovolenke, dá sa to usudzovať z logiky veci. Dá sa aj uvažovať nad tým, prečo dostali doma dovolenku. Ale pliesť jablká s hruškami hovorí samo za seba. Kreatívne triky na dosiahnutie súladu s medzinárodným právom sa mali Rusi od koho naučiť, demokratický svet za posledných dvadsať rokov predviedol bohatý repertoár trikov, no a Rusi sú nielen učenliví ale aj kreatívni. Možno to čitateľ nevníma tak naliehavo, ale im ide o prežitie. Podľa videozáznamov na www.liveleak.com očividne aj na druhej strane bojujú skúsení velitelia označovaní za poradcov, ktorí si len tak mimochodom odskočili trochu zabojovať do bohom opustenej Ukrajiny. Z uniknutých zoznamov prichádzajúcich vojenských inštruktorov sa na Ukrajinu chystajú aj dvaja slovenskí vojaci. Sú známe ich mená aj to, že prídu autom. Tak šťastnú cestu páni. Želám im aby sa šťastne vrátili a ostatné je na ich svedomí.

Ešte je tu jeden aspekt, neviem či si to uvedomujeme: na východnej Ukrajine je ohnisko, z ktorého sa pri troche neopatrnosti môže požiar vojny rozšíriť všetkými smermi. Aj k nám. Možno preto boli Merkelová spolu s Hollandom ochotní jednať 16 hodín. Nemyslím, že by im až tak veľmi záležalo na blahu slovenských detí, ale v každom prípade by sme im mali byť vďační.

Teraz najčítanejšie

Rudolf Drábek

Naši predkovia si nezaslúžia, aby sme na nich zabudli. Slovania, Nemci, Maďari, Židia a aj iní vytvorili našu kultúru. Prečo by sme sa mali niekomu ospravedlňovať alebo kajať za to, že existujeme? Chráňme si život, vieru, vzdelanie. Bráňme spravodlivosť a poriadok. Nech tu po nás ostane niečo dobré, aby naše deti mohli byť na nás hrdé. Národ potrebuje každého, jeho prácu, jeho angažovanosť. Nečakajte na inštrukcie.