Novomestský genius loci, alebo 6 premárnených príležitostí

Šťastné a spokojné mesto potrebuje svoje prirodzené centrá, kde sa stretávame, príjemné zálivy, kde trávime svoj čas, a určité orientačné body, budovy či námestia, s ktorými sa identifikujeme – “bývam/pracujem pri”. Nové Mesto má na svojom území viacero miest zaujímavých z pohľadu histórie či identity mestskej časti, no ich potenciál zostáva nevyužitý. Tu je len šesť z viacerých príkladov, okolo ktorých by sa dal zaujímavý príbeh či identita Nového Mesta vytvárať.

Konská železnica, najstaršia železničná budova na území mesta je súčasťou novomestského erbu a obradnou sieňou

Budova stanice prvej konskej železnice je jedinečný historický objekt, ktorý je vyobrazený aj v erbe Nového Mesta. Bola postavená v medzi rokmi 1836 – 1840 a je jednou z najstarších stavieb v Novom Meste. Familiárne nazývaná “Koňka” bola okolo roku 1989 jednou z najväčších káuz ochranárskeho hnutia, ktoré sa snažilo chátrajúcu pamiatku zachrániť. To sa úspešne podarilo a budova dnes navonok pôsobí dôstojným dojmom. Vo svojom vnútri však ponúka obradnú sieň pre konanie svadieb a zvyšok stavby zíva prázdnotou.

Len minulý týždeň sa v budove uskutočnila prezentácia projektov, ktoré navrhovali najrôznejšie nápady od multimediálneho centra, cez modelové železnice až po coworkingový priestor. Problémom je, že vedeniu mestskej časti chýba vlastne predstava o tom, čo by tu malo vzniknúť a ako by to mohlo súvisieť s identitou mestskej časti. Budova má všal obrovský potenciál a pre inšpirácie nemusíme cestovať ďaleko. Obnova podobne skromnej stanice Žilina – Záriečie je už dlhšie fungujúcim úspešným konceptom. Združenie za touto stanicou je zároveň členom celoeurópskej siete podobných občiansky zrevitalizovaných priestorov.

Stanica Filiálka, miesto, kde sa prevážala história mesta je dnes rozľahlým areálom bez duše

Priestor Filiálky je môjmu srdcu blízky, keďže sme si tu so Zelenou hliadkou odmakali stovky dobrovoľníckych hodín pri odstraňovaní čiernych skládok, budovaní dočasného priechodu či starostlivosti o čistotu v okolí chodníka. Dnes obrovskému priestoru kraľuje počarbaná výpravná budova a osem nevyužívaných koľajísk. Slúži najmä ako neformálne venčisko pre psov.

V roku 2013 sme železniciam predložili náš odvážny projekt premeny budovy i okolitého priestoru na spoločensko-kultúrny priestor. Neuspeli sme, ale uspieť môžu iní. Napríklad mestská časť Nové Mesto by mohla dočasne prevziať areál do svojej správy a vybudovať tu jednoduché venčisko pre psov, vytvoriť cyklotrasu vedúcu pri Kukučínovej alebo upraviť aspoň fasádu chátrajúcej budovy. Inšpirácií je mnoho a dočasná úprava by nestála viac zopár stoviek-tisíc eur. Tie by sa rýchlo vrátili vo forme zvýšenia kvality života v lokalite a to do času kým sa definitívne rozhodne o vybudovaní podzemnej stanice, alebo zamietnutí tohto zámeru.

Hala Pasienky, jeden z vrcholov československej architektúry sa zmenil na najväčší nosič reklamy na Slovensku

Výnimočná športová hala vybudovaná v časoch typizácie či prefabrikácie ponúka nadčasový dizajn a priestor pre športové či kultúrne podujatia. V čase svojho vzniku patrila medzi najlepšie diela domácej architektúry. Dnes však slúži predovšetkým ako pravdepodobne najväčší reklamný nosič široko ďaleko.

Vnútri haly sa odohrávajú sporadické koncerty a hráva tu miestny basketbalový klub Inter Bratislava. Možností ako využiť takýto štadión je mnoho. Inšpiráciou nám však môže byť Dorton Arena v meste Raleigh v Severnej Karolíne, ktorým bola naša hala na Pasienkoch inšpirovaná. Organizujú sa tu blšáky, konferencie, tréningy či bankety. Stačí investícia do revitalizácie, pravidelná údržba a program.

V podstate podobné príbehy by sa dali napísať aj o ďalších národných športoviskách v tejto lokalite. Kedysi bola na nich postavená identita Nového Mesta.

Nová Tržnica, unikátna spoločenská budova, ktorú charakterizuje lacné víno, záložňa či náhrobné kamene

Tržnice sú v mnohých mestách spoločenským fenoménom, významnou turistickou atrakciou a srdcom mesta. Tržnica na Trnavskom mýte sa však vďaka nedostatočnej údržbe a manažmentu zo strany správcu Mestskej časti Nové Mesto mení pomaly na ruinu. Zvonku sa darí najmä miestnemu kasínu či krčme, vnútri rovnako krčmám či záložni a najvýznamnejším impulzom v nedávnej minulosti bolo akurát tak umiestnenie bankomatu pri vchode.

Pri hľadaní inšpirácie pre Novú tržnicu nemusíme opustiť ani naše mesto. Alianca Stará tržnica totiž dokázala premeniť trápiacu sa budovu Starej tržnice na živý priestor s pravidelnými trhmi, koncertmi či spoločenskými podujatiami. Myslím, že to môže byť dostatočná išpirácia aj pre Novú Tržnicu. Podobným príkladom je tiež Nová Cvernovka, ktorá priamo v Novom Meste mení nevyužívanú takmer ruinu chemickej priemyslovky na funkčný spoločensko-kultúrny priestor s naplno využitými kanceláriami. Technické nedostatky objektu evidentne nie sú tou najväčšou prekážkou, tak ako sa zvykne ospravedlňovať úpadok našej tržnice.

Továreň na čokoládu, vybudovaná ešte v 19. storočí a dnes zahľadená len do seba

Vôňu čokolády cítiť v okolí Račianskej či Kukučínovej už viac ako 100 rokov. Môže za to miestna továreň na čokoládu, ktorá je najväčšou na Slovensku. Kým podnikaniu sa tejto spoločnosti celkom darí, budova je zahľadená do seba a mimo podnikovej predajne, so zrejme najvyššími cenami v meste, do nej nenahliadnete.

Internet je plný čokoládovní z celého sveta, ktoré vás lákajú na ukážky produkcie, ochutnávky a ponúkajú zároveň menšie múzeum histórie spoločností. Súčasťou prevádzok býva aj škola práce s čokoládou. Viacerí z vás navštívili menšiu továreň na čokoládu v neďalekej rakúskej dedine Kittsee. Keď to dokážu za našimi hranicami, tak prečo by to nedokázala fabrika v Bratislave založená v roku 1896?

Vinohrady, ktoré boli súčasťou Bratislavy počas dlhých storočí sa postupne menia na stavebné parcely

Každý z nás potrebuje niekde bývať a výhody bývania vo forme prírody, ticha a výhľadu na mesto sú hlavnými lákadlami pri budovaní rodinných domov či celých bytoviek na úpätí Malych Karpát. V minulosti zreštituované pozemky sa postupne dostávajú do rúk viac či menej známym developerom. Tí z roka na rok menia panorámu Bratislavy.

Bratislava bola v minulosti centrom vinárskej oblasti a veľká časť vinohradov bola práve na území Nového Mesta. Mestá s vinohradníckou tradíciou si zvyknú chrániť aspoň časť svojich vinohradov. Možnosť pestovať si vlastné víno, podpora turizmu či agroturistiky a udržiavanie stáročia prítomného remesla sú všetko významnými výhodami. Úspešným príkladom je oživenie vinohradníctva na Pražskom hrade. Vinohrad z 10. storočia bol postupne zrevitalizovaný a od roku 2008 je prístupný verejnosti ako atrakcia. Súčasťou programu je nielen ochutnávka vína, ale prechádzka s výkladom.

Čo s tým?

Bratislava dnes patrí medzi mestá, ktoré pod tlakom developerov strácajú svojú tvár. Preč je množstvo priemyselných areálov a s nimi aj naša industriálna minulosť. Kedysi známe kultúrne či spoločenské budovy upadajú ako ekonomicky nerentabilné. Na príklade vinohradov, továrne na čokoládu či športovej haly na Pasienkoch vidíme, že ani súkromný majiteľ automaticky neznamená lepší prístup k dejinám či hodnotám nášho mesta.

Ešte stále nie je neskoro a môžeme zachrániť mnoho z toho čo je na Bratislave jedinečné, autentické, čo má potenciál. Musíme však prestať pozerať na budovy ako Konská železnica, Novú Tržnicu či Filiálku ako na nejaké relikty z minulosti. Treba ich vidieť ako miesta, ktorých príbeh v kombinácií so správnymi funkciami môže pomôcť budovať identitu Nového Mesta.

Niečo môžu zachrániť naše samosprávy, v prípade ďalších stavieb si musia do svedomia vstúpiť ich súkromní majitelia.

Ak oživenie historických budov funguje v zahraničí či v iných častiach mesta, tak to bude fungovať aj v Novom Meste.

Matúš Čupka

Zapojte sa do diskusie na Facebooku a pozrite si našu víziu pre Nové Mesto na našej webstránke