Ak Kaliňák neodstúpi, je to priamy dôkaz protištátneho sprisahania

Je o tom popísané až (pri)veľa, preto to iba zhrniem, Ján Kuciak písal napríklad o Kočnerovi a o Baštrnákovi, tieto osoby spojili mnohí žurnalisti spolu s ním, vďaka faktom, s ďalšími osobami, vrcholnými predstaviteľmi tohto štátu, ako je napríklad bývalý minister financií Počiatek alebo dnešný minister vnútra Kaliňák či premiér Fico. Celé toto puzzle dáva desivý obraz, keď si prečítate životopis premiérovej asistentky Troškovej, ktorú dnes nepochopiteľne obhajoval ako zlaté vajce samotný premiér.

Prečo je Trošková taká dôležitá ? Obzvlášť ak existujú nezmazateľné fakty pre jej spojenie s podnikateľmi s eurofondami, ktorí majú dokonca prepojenie na taliansku mafiu ‚Ndranghetu ? Buď sme naivní, a premiér ju zamestnáva pre jej minulosť porno modelky a neštíti sa ju chrániť akoby charita zamestnávajúca ako najvyšších štátnych radcov ľudí, ktorí vychádzajú z väzenia alebo z najspodnejšej častí etickej a morálnej spoločnosti, alebo je za tým niečo viac. To viac, čo vytvára tento desivý obraz, puzzle Slovenskej skorumpovanej vlády. Jánovi Kuciakovi sa zrejme toto puzzle podarilo poskladať do rozmerov, ktoré sú dnes ešte smrteľníkovi príliš nepredstaviteľné, a to aj popri hrozivým informáciam, ktoré dnes už máme. Našiel prepojenia, ktoré už nikto nemôže poprieť ?

Ján Kuciak, ako i mnoho investigatívnych žurnalistov robia detektívnu prácu, ktorá môže byť nebezpečná. V liberálnej demokracii je preto vražda novinára akoby vraždou policajta, poslanca či sudcu. Žurnalistika je totiž štvrtá moc, vo vyspelých demokratických štátoch má svoje silné miesto, je rôzne pomenovaná aj v legislatíve, napríklad dobrý zákon o ochrane ohlasovateľov zločinov je dôkazom váženia si a ochrany štvrtej moci. Pretože táto má vyvažovať moc zákonodarnú, moc výkonnú a moc súdnu.

Takým ohlasovateľom bol aj Rybanič, kedysi pracovníkom Tatra banky, ktorý porušil bankové tajomstvo aby upozornil na podozrivé prevody medzi ministrom vnútra Kaliňákom a podnikateľom Baštrnákom.  Ochrana ohlasovateľov je preto veľmi dôležitá. Táto má poukazovať na dôležitosť žurnalistiky, moci uší a úst demokracie, má poukazovať na nedotknuteľnosť žurnalistov. Preto ak sa niekto dotkne žurnalistu, zrejme je mocou, ktorá chce byť silnejšia, tak ako keď Fico označil žurnalistov za prostitútky. Aj preto je vražda žurnalistu, v modernej Európe a na modernom Slovensku ojedinelá a šokujúca. Takáto vražda by bola dôkazom skorumpovanej moci v štáte, moci, ktorá je síce schopná žurnalistom zabezpečovať najlepšie možné zákony o slobode slova a žurnalizmu, to je však len na papieri. Vyjadrenia premiéra o žurnalistoch, že sú to prostitútky, a to počas takého historického podujatia ako bolo Predsedníctvo Európskej rady, je jasným signálom, že mu šliapu na päty, a že sa už nezastaví pred ničím.

Stratili sme osoby, ktoré chránili našu demokraciu, darovali jej svoj život a svoje odhodlanie, boli svetlom v tme, ktorá nás tu oblieha už niekoľko rokov, v tme moci, ktorá sa nezastaví už ani pred vraždou. Moci, ktorá demonštratívne vyťahuje milión eur aby dojala masy, že je zhrozená. Ide však len o kamufláž jej vlastnej zodpovednosti v tejto vražde. V prípade vraždy žurnalistu by mal automaticky odstúpiť policajný prezident ako i minister vnútra. Asistentka Trošková, prepojená na mafiu (ktorá môže byť spájaná s vraždou žurnalistu) by mala byť bez slova odvolaná a nie obhajovaná ako zlaté vajce. Politici a ich asistenti majú reprezentovať aj morálnu a etickú silu demokracie.

Stratili sme osoby, ktoré dali život aby sme otvorili oči, aby sme nepočúvali že ide o boj opozície proti vláde, ale že táto vláda je skorumpovaná, a nesmieme dopustiť jej ďalšie pokračovanie vo vládnutí. Prečo namiesto ponúkania miliónu eur radšej nezavoláme na Slovensko pomoc Interpolu, Europolu, Britských, Francúzskych a Nemeckých vyžetrovateľov, aby začali vyšetrovanie spoločne s našimi silami ? Prepojenia mafie smerujúce k najbližšiemu prostrediu premiéra ako i k samotnému ministrovi vnútra, privádzajú príliš veľké podozrenia na policajné zložky tohto štátu ako i na prokuratúru. Obzvlášť ak najzávažnejšie trestné činy u nás nie sú vyriešené často ani po desiatich rokoch od ich spáchania, viď Remiášova vražda.

Remiášova vražda je skoro to isté ako vražda Kuciaka a Kušnírovej. Medzitým zmizol v roku 2008 známy investigatívny novinár Paľo Rýpal a v roku 2015 ekonomický redaktor Hospodárskych novín Miroslav Pejko. Ak naša polícia ani tajná služba nedokázala vypátrať tak známych novinárov, vyšetriť Remiášovu vraždu, je to stopercentné zlyhanie. Ak k tomu pripíšeme vraždu novinára Kuciaka a jeho snúbenice, jednoznačne chladnokrvnú a profesionálnu v ich vlastnom dome, je to minimálne na odstúpenie policajného prezidenta a ministra vnútra.

Protesty proti korupcii žiadali už dávnejšie ich odstúpenie. Ak nie sú ochotní odstúpiť ani teraz, po takto závažnom trestnom čine, je to jasné poukázanie že oni sú dôležitejší, že oni sú viac než žurnalisti, že oni sa nezodpovedajú nikomu a ide im iba o moc a nie o službu liberálnej demokracii. V takomto postavení je už len krôčik od vrážd žurnalistov. Už dnes je preto na mieste strach zo straty našej slobody a demokracie. Nejde totiž o dôkazy, či je alebo nie je minister zodpovedný, je to morálne a etické, patrí to k postaveniu, k postaveniu, ktoré je len prepožičané nami občanmi a nikomu nepatrí právom a nikto nemá jednoznačnú pravdu, prečo práve on je ten najlepší na výkon tej danej funkcie. A ak žurnalisti a ich moc bola takto výrazne oslabená a atakovaná, je nutné, aby Minister vnútra ako aj policajný prezident odstúpili a vyvážili tak moc žurnalistov, dali im sebadôveru, a teda aj nám občanom, že nežijeme v štáte skorumpovanom, ale v právnom štáte, kde je vražda žurnalistov neakceptovateľná a je atakom proti všetkým princípom.