Denník N

Kto, ak nie my?

Vražda Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny ma zasiahla, asi ako mnoho iných ľudí. Ján mal iba o pár rokov viac ako ja, svoj život a svoju kariéru mal ešte len pred sebou. Obdivujem ho za to, že sa púšťal do vecí, na ktoré by si možno iní netrúfli, že sa venoval témam, ktoré sú na Slovensku naozaj dôležité, a to pre každého Slováka. Ja sama nie som žiadny hrdina, som iba študentka, ktorá ešte stále hľadá, čomu sa bude po škole venovať. Dlhodobo som však nespokojná s tým, ako to u nás chodí, s tým, ako si my Slováci necháme šliapať po hlavách, sama to pociťujem v každodennom živote. Áno, každý z nás je zodpovedný za to, čo sa deje, niet sa na koho vyhovárať a neustále sa iba sťažovať na politikov  a myslieť si, že niekto tú zmenu urobí za nás, že búrka znova prehrmí a každý z nás sa bude znova hrabať na vlastnom piesočku.

Teraz je čas, kedy by sa mala zobudiť naša generácia, veď niektorí z nás už vychovávajú svoje vlastné deti a ak mám byť úprimná, ja nechcem, aby moje dieťa vyrastalo v krajine, akou je teraz Slovensko. Možno si teraz poviete, že toto vie predsa každý. Neočakávam, že sa šmahom prútika všetci zmeníme na hrdinov a zmeníme realitu na rozprávku, všetci vieme, že tak to nefunguje. Avšak každý môžeme priniesť aspoň málo, tým nemyslím iba slová, ale každodenné skutky. Rozprávať sa o problémoch, ktoré na Slovensku máme, prísť na pochody a zhromaždenia, a tak vyjadriť svoj postoj verejne, neignorovať nespočetné kauzy, ktoré sa prevaľujú. Ján Kuciak o nich nepísal preto, aby sme si o nich prečítali a šli spokojne ďalej. Ak nie vražda investigatívneho novinára, čo iné nám má rozlepiť oči z dlhoročnej letargie? Nikto iný to za nás neurobí. Ak budeme i naďalej mlčať, situácia sa bude iba zhoršovať. Mám dojem, že Slováci akosi pozabudli na to, že demokracia je hlas ľudu a nie hlas oligarchov a politikov. My sme tí, ktorí majú hovoriť, v akej krajine chceme žiť.

Je pravda, že ani ja neviem nadiktovať presné riešenie, ako konečne naše Slovensko zmeniť a žiť v naozajstnom právnom štáte, ale viem, že musíme jasne vyjadriť, že tento stav už naďalej  nebudeme tolerovať. Minister vnútra už dávno nemal sedieť na svojej stoličke a po tom, čo sa stalo pred pár dňami, by sme mu to nemali dovoliť už vôbec. Na mojich pobytoch vo Francúzsku som sa na vlastné oči presvedčila, že zmena sa nedeje doma v obývačkách, ale v uliciach. Myslím si, že Janko si to za svoju prácu pre nás zaslúži!

Teraz najčítanejšie