Denník N

Opakovanie smutného učiva

O traumách slovenskej cesty k demokracii a kultivovaným krajinám, o vražde novinára ako vrchole politickej nespôsobilosti vládnuceho Smeru.

Skúsme si zopakovať učivo o slovenskej tŕnistej ceste k civilizovaným krajinám. Obíďme otcov – zakladateľov štátu a ich pohŕdanie občanmi, lebo s ich dielom sme sa napokon zmierili. Pripomeňme však odporúčanie historika Matúša Kučeru, aby všetci, ktorým sa mečiarovske metódy nepáčia, odišli svoje predstavy o demokracii budovať inam poslúchlo v onom čase niekoľko občanov. Dnes je ich za hranicami pár  stotisíc a Ficovým vládam citeľne nechýbajú, napokon, vylepšujú štatistiky zamestnanosti. Niektorých pripravili aj o občianstvo, takže náš priestor je v permanentnom odstredivom procese.

Zatiaľ sme stihli prežiť divokú privatizáciu, vzrast organizovaného zločinu, vydieranie prezidenta Kováča a únos jeho syna v priateľskej spolupráci štátneho orgánu – SIS a podsvetia. Tí, ktorí toto obdobie prežili v zdraví uvítali vstup do civilizovanej Európy ako nádej, že hádam už vyššia moc zavedie na Slovensku poriadok. Ostaňme pri tejto nádeji, aj keď organizovaný zločin nezanikol, len sa rozptýlil v orgánoch rôzneho druhu a znepríjemňuje život už nielen podnikateľom, ale tentokrát všetkým občanom. S výnimkou ctihodných otcov a ich cnostných rodín, prirodzene.

Ukazuje sa, že civilizovaný svet je na slovenských majstrov rabovky prikrátky. Môžeme rátať čestných úradníkov, absurdne postihovaných za snahu o poriadok, môžeme čítať o podvodníkoch s DPH, o fondových rabovačkách, nevyplatených živnostníkoch, môžeme žasnúť nad vojenskými skladmi, kde miznú nebezpečné zbrane a strelivo, môžeme sa znepokojovať nad združovaním akýchsi brancov v okolitých lesoch, taktiež sa môžeme pozastaviť nad tým, že o Gauliederovej záhadnej smrti sa ešte záhadnejšie mlčí. Je to zvláštne, pretože pri Hedvige Malinovej ctihodní páni rozpoznali samozbitie ešte prv, než jej odpuchla tvár. O menej známych prípadoch lepšie nevedieť, aspoň v záujme zachovania psychického zdravia. Organizátori pravdy v Smere a comp. asi nepostrehli, že republiku ešte neopustili všetci gramotní občania. Asi preto prišli s teóriou lúpežnej vraždy Ernesta Valka. K lúpeži síce nedošlo, ale rozprávka má svoje kontúry a to stačí aby „hyeny a prostitútky“ zavreli ústa. S rovnakým úškrnom hodili občanom ohlodanú kosť v podobe zrušenia Mečiarových amnestií, aby sa utíšili horúce hlavy a pokračovalo v budovaní oligarchickej totality.

Vražda novinára Kuciaka a jeho partnerky je šokom. Je to brutálny čin s ohlasom v celej Európe. Len Ficova vláda, ktorá celé roky budovala a chránila oligarchický režim ešte nepochopila, kam doviedla túto krajinu. Hrozná vražda dvoch mladých ľudí urýchlila zápas o charakter spoločnosti. Zápas o to, či rozsudky budú padať v súdnych sieňach z úst mravných sudcov, alebo počas oligarchických pitiek a na poľovačkách z rozhodnutí mafiánov. Zatiaľ si Kuciakovou vraždou môže oligarchia pripísať bod. Uvidíme, ako dlho bude na jej tabuli víťazstiev svietiť svojim krvavým svetlom.

Teraz najčítanejšie