Denník N

Zúfalá situácia a modus operandi

Za ostatné dva roky som bola účastníčkou alebo očitým svedkom mnohých situácií, pri ktorých som si hovorila, že morálka predstaviteľov tohto štátu prerazila absolútne dno. A že logicky by malo nasledovať, že sa od toho dna odrazíme. Ale mala som aj pracovnú verziu. Čisto hypotetickú.

Že ak sa neodrazíme, bude môcť predseda vlády uprostred námestia vraždiť neviniatka a jeho PR tím za spolupráce rôznych užitočných idiotov to zvládnu tak, aby z toho vybŕdli bez straty vienku.

Pre krízové situácie má vláda SMERu osvedčený modus operadi. Predmetom ich záujmu nikdy nebolo vyriešiť situáciu, ale zamaskovať zlyhania. Vyriešiť situáciu by totiž znamenalo, nechať si zovrieť tie citlivé orgány, ktoré hlas podobný Ficovi spomína.

Zistili, že účinným nástrojom je spochybniť obeť. Urobiť z nej spoločenského vyvrheľa, spochybniť jeho morálny kredit, spochybniť jeho úmysly.
Tým odviedli všeobecnú pozornosť od prapodstaty veci ktorou je, že štát, jeho konkrétni predstavitelia a zložky sa previnili proti ľudským právam, zákonom alebo medzinárodným dohovorom. Na základe nepodloženej hmly sa plebs začal zaoberať podružnosťami, ktoré boli vygenerované v kanceláriách štátnych úradov. Spoľahli sa na slovenskú malosť. A väčšinou im to vychádzalo.

V prípade úkladnej vraždy Jána a Martiny som však predpokladala, že tento ich modus operandi nebude účinný. Obete nemožno spochybniť. Boli to snaživí, úspešní a usilovní mladí ľudia. Tak mladí, že boli de facto bez osobnej histórie. Obraz o nich zrkadlili  len ich blízki a ich práca. Pozerá sa celý svet.

Keď som včera počúvala prezidenta policajného zboru ako hovorí o tom, že zadržali drogových dílerov, ktorí mali preskakovať cez ploty záhrad a to v súvislosti s vraždou týchto mladých ľudí, neverila som vlastným ušiam. Modus operandi. Spochybníme obeť.

Napriek tomu, že generálny prokurátor uvrhol embargo na priebežné zistenia vyšetrovania, prezident policajného zboru si bez ohľadu na to trúfol postaviť sa pred kamery, aby zasial pochybnosť. Deň predtým stál na tlačovej konferencii v civile s Ficom a Kaliňákom pred miliónom eur v malých bankovkách. Už tam chýbali len cigary, ľahké devy, deviny a whisky bez ľadu.

Reakcia verejnosti im vzápätí zrejme naznačila, že keď chce prezident polície pôsobiť aspoň trochu dôveryhodne, mal by asi radšej vystupovať v uniforme a sám. Nie s premiérom, ktorý verejne hlása, že dozoruje vyšetrovanie úkladnej vraždy. Totiž nemálo obyvateľov by mu nezverilo do rúk ani svojho škrečka, nieto dozor nad vyšetrovaním závažného trestného činu s medzinárodným dosahom.

Resumé po troch dňoch od zdrvujúcej správy o smrti investigatívneho reportéra a jeho družky je správa o stave demokracie a spravodlivosti na Slovensku:
– článok a materiály o prepojení talianskej mafie na úrad vlády
– prezident polície na povel
– generálny prokurátor hroziaci peklom
– mierne znepokojená spravodlivosť v tele ministerky Žitňanskej
– pod poklopom kanálu neviditeľní Danko s Bugárom

Pred mikrofónmi Fico s Kaliňákom, ktorí zvolali novinárov len preto, aby im povedali, že dnes výnimočne nie sú oni tie špinavé protislovenské prostitútky. Že dnes pre zmenu sú špinavé prostitútky predstavitelia opozície – mafiáni, feťáci, špióni.

Pocítili ste na vlastnej koži, čoho sú títo ľudia schopní. Modus operandi. Oznamovateľ či obeť musia byť dehonestovaní v záujme ich veci. Kartu treba obrátiť. Z vraha svätec, z obete beštia.

Naivné snívanie o svedomí Fica a Kaliňáka je na úrovni viery v zúbkovú vílu. V nemom úžase pozorujem, že inteligentní ľudia prijímajú ich paprču na spoluprácu. Budú z toho smutní. Lebo budú vláčení bahnom, do ktorého sa nikdy nechceli dostať. Stratia nadhľad. Stratia silu bojovať. Lebo zabudnú, prečo to treba robiť. Lebo veď ktovie, aká je pravda. Pravda je uprostred.

No žiadna pravda nie je uprostred. Tá „pravda uprostred“ je rozriedená lož. Pretože pravda je len jedna. Dá sa objektivizovať. Dá sa overiť. Nedá sa odškriepiť. Ak sa za niečo oplatí bojovať, tak za pravdu. A za spravodlivosť. Tú nenájdete s ľuďmi, ktorí nemajú svedomie.

Svedomie je zvnútornenie mravných hodnôt a noriem povýšené nad svoje vlastné záujmy. Preto vyzývania, prosby a apelovania v prípade súčasnej vlády padajú ako zmrazený hrášok zo steny.  Oni majú vycibrenú len prvú signálnu sústavu. A v nej je na prvom mieste strach.

Nikdy nedosiahnete to, aby si uvedomili, čoho sa dopustili. Nikdy si nepriznajú, že aj ich vinou vyhasli dva mladé životy. Ale môžu sa začať báť. O svoj komfort, o svoju moc, o svoje haciendy, peňažné výhody, vratky, priváty, účty, vplyv, nájmy a eurofondy. A začnú sa báť iba vtedy, keď budú stáť tisíce a desaťtisíce ľudí na námestiach. Bude to odkaz im ale aj do sveta, že v tejto krajine nie sme zmierení s tým, že novinári zomierajú rukou vraha, že mafia má dosah na úrad vlády, že o právo a spravodlivosť sa u nás handluje.

Teraz je to o každom jednom z nás. Ak sa nestane nič, stalo sa to najhoršie. A to nesmieme dopustiť.

 

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Natália Blahová

Natália Blahová

Poslankyňa NR SR, predsedníčka poslaneckého klubu SaS, členka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny