…veď to bol len novinár
Manželka Katka volá so svojou matkou – dôchodkyňou, (dúfam bývalou) voličkou Smeru. Zrazu ma strhne keď manželka skríkne do telefónu: „…veď to bol len novinár?! To čo hovoríš?“ A začala sa vášnivá diskusia.
Keďže som počul len polovicu dialógu, tú od moje manželky, neviem diskusiu zreprodukovať. Domyslel som si, že na druhej strane telefónu matka oponovala. Manželka je väčšinou viac obrnelá a veci, čo mňa vytáčajú, ju necháva chladnou. Ale tentoraz je to za hranicou aj pre ňu, čo ma veľmi príjemne prekvapilo. Tento zážitok ma prinútil zamyslieť sa.
„Veď to bol len novinár“, za toto vnímanie je jasný vinník. Je strašné ako ľudia pod vplyvom premiérových osočovaní a znevažovaní novinárov za posledné roky ich zaradili na takú podradnú úroveň, že niekto stratu ľudského života takto zhodnotí. Veď každý si pamätá frázu „protislovenské prostitútky“.
Odmietam tvrdenie, že to bol „len“ novinár, bol to človek ako hociktorý iný. Hodnota ľudského života je neoceniteľná a je úplne jedno akú profesiu človek vykonával. Dokonca je to o dosť horšie keď stratil život práve z dôvodu výkonu svojej profesie.
Áno v celom svete zomierajú novinári, ale nie za normálnych okolností, v drvivej väčšine prípadov keď sú súčasťou vojnového konfliktu. Aj v EÚ bol zavraždený novinár len na Malte mimo vojnového konfliktu. A teraz na Slovensku. Preto sa o túto udalosť zaujíma aj EÚ, pretože to nie je nič normálne, nič nad čím treba mávnuť rukou.
Nie je normálne, že premiér a strana Smer včera usporiadali oslavu MDŽ, respektíve ju nezrušili/nepresunuli pod vplyvom udalostí. To, že si premiér krajiny nepovažoval za slušné oslavu zrušiť, pretože sa to jednoducho nebolo vhodné, sme jednoducho očakávali a neprekvapilo nás to. Čo nechápem, je jednanie, pohnútky tých ľudí, čo tam prišli. Pár šlágrov, otrepaných vtipov a kvetiny sme povýšili nad dva vyhasnuté ľudské životy? Kedy by to už bolo pre nich za hranicou únosnosti? Keby zomrel niekto vyššie v spoločenskom rebríčku? Veľmi zlé…
Psy brešú a karavána ide ďalej. Karavána Smeru musí pre ich sponzorov generovať zisk, preferencie sa prepadávajú a preto tak dôležitú marketingovú udalosť si nemohla nechať újsť.
Rád by som všetkých pozval na dnešnú udalosť, na pochod proti praktikám, vďaka ktorým sa vraciame do 90tych rokov, ktorá sa bude odohrávať nie len v Bratislave, ale aj vo viacerých Slovenských mestách. Kliknite sem.
Prajem si žiť v krajine, kde žijú sebavedomí občania. Toto by mohol byť prvý krok ku tomu. Dôjdite, nech nám to nie je jedno.
