A čo si spravil pre demokraciu ty ?
Demokracia. Týmto terminom definujeme typ vlády v ktorom vládne ľud, čo znamená, že najvyššiu moc, ktorá prináleží občanom. Ale interpretujeme a praktizujeme demokraciu správne? Udalosti posledných týždňov ma prinútili k sebareflexii.
Keď som bola menšia, politika ma nezaujímala. Veď koho by aj! Prirodzene. Postupným dospievaním ma však začali trápiť témy spoločenské témy naokolo. Politika ma už neobchádzala a čím viac som chcela vedieť, tým viac som sa na politiku musela pozerať retrospektívne. Najprv som začala zvedavými otázkami na rodičov, starých rodičov a potom aj na učiteľov. Zaujímalo ma všetko – okrem politiky aj to, ako sa mali, ako vyzeral bežný život, ako mysleli, čo boli ich vtedajšie priority. My idealisti sme už raz takí. Rodičia mi však na moje zvedavé otázky odpovedali stroho. Politika ich nezaujímala, zakladali si rodinu, bolo pre nich podstatnejšie venovať sa iným veciam.
O Mečiarovi sme sa rozprávali a gympli asi keď som mala 16. Prišla som domov a bola zhrozená únosom (celé to vyvrcholilo minulý rok intenzívnou kampaňou proti amnestiám). Nechápala som, prečo ľudia boli takí ľahostajní. A okrem nechápania som sa hnevala. Na mamku, na tatka, na učiteľov. Kde ste sakra boli? Veď okrem únosu sa tu stala aj vražda Remiáša. Hej halóóó! To akože s nikým nehlo? Nezašlo to priďaleko?
„Za toto som v 89-tom neštrngala“, moje myšlienky na 90-te roky, ktoré som v podstate ani nezažila, na prvom pochode prerušila staršia pani. To celé ma prinútilo k myšlienke demokracie. Čo to je?
Politický vedec Robert Dahl bol presvedčený o kritériách demokratického procesu, ktoré by mali zaručiť, že všetci členovia budú mať skutočne rovný prístup k účastí na rozhodovaní. Tie charakterizoval ako účinnú participáciu, volebnú rovnosť, poučené porozumenie, kontrola nad nastolením tém k prejednávaniu a zapojenie všetkých dospelých. Vykladáme si demokraciu správne? Je naša participácia na chode štátu dostatočná?
Demokracia totiž podľa mňa neznamená vyštrngať si nový režim a následne sa periodicky (aj to občasne) zúčasťnovať volieb. A to je všetko, čo robíme pre demokraciu na Slovensku. Za demokraciu na Slovensku si môžeme sami. Ľahostajnosťou. Nechali sme to zájsť priďaleko, nechali sme politikov, aby si robili, čo chcú. Nie, demokracia je vláda pre všetkých, každý z nás by sa mal podieľať, každý z nás by sa mal zaujímať, každý z nás by sa mal pýtať, či sa jedná o učiteľa, sestričku v nemocnici či pekára. Nenechávajme to preto na politických aktivistov či investigatívnych novinárov. Nevzdávajme sa preto suverenity. Každý z nás sa musí pričiniť o to, aby to tu fungovalo a nie iba formou hlasovania vo voľbách. Demokracia znamená zodpovedný prístup k štátu, znamená záujem, znamená občiansku participáciu, znamená diskusiu a v neposlednom rade znamená slobodu. Buďme preto zodpovední a pýtajme sa, čítajme, študujme, buďme na politikov prísni. Pretože len vtedy bude demokracia v tom pravom slova zmysle demokraciou.
Raz, budem mať deti. A tie keď dospejú a budú sa ma pýtať: „mama, a čo si ty spravila pre demokraciu na Slovensku?”, ja sa nadýchnem, odpijem si zo šálky môj obľubený matcha čaj a poviem: „čítala som každú a jednú zápisnicu z obecného zhromaždenia, poctivo som chodila voliť a čítala som všetky možné noviny, aby som vedela, čo sa deje. Bola som na študentských pochodoch, ostala som na Slovensku – študovať, pracovať, žiť. Spísala som s kamarátmi komentár ku vznikajúcej školskej reforme – ako by malo vyzerať školstvo na Slovensku. Založila som s kamarátmi občianske združenie Nespi-Spiš. A v neposlednom rade som pochodovala za demokraciu 2.3.2018 na Námestie slobody . Ale nie za takú pseudodemokraciu, aká bola dovtedy. Ale za takú ozajstnú, za ktorú zomreli dvaja ľudia – novinár a archeologička.
