Denník N

Dokončenie našej hymny: Už Slovensko vstáva, putá si strháva

Pripomeňme si pôvodný text Janka Matúšku obsahujúci ďalšie slohy, ktoré dôležito dotvárajú celý význam piesne.

Včera som sa zúčastnil spomienkového pochodu na uctenie si pamiatky dvoch zavraždených mladých ľudí v Bratislave.

Zaznela tam na konci hymna v podaní speváka Juraja Benetina, ktorá v tej atmosfére 20-tisícového davu a zároveň uvedomením si aktuálnych udalostí a predošlých silných rečí z pódia bola veľmi výnimočná. Hlavne v tom, že nás zase blesky hromu vzbudzujú k tomu, aby sme sa prebrali.

Vždy, keď hymnu počujem, tak v nej cítim niečo také naše slovenské, čo úprimne vypovedá, že sme v niektorých veciach ako národ zaspatý a hodilo by sa nám prebudenie. Osobne to vnímam, že je to na úrovni prebratia zodpovednosti a angažovanosti k veciam, ktoré sa okolo nás dejú a nesúhlasíme s nimi. A tak vlastne aj pôvodný text vznikol, ako protest proti suspendovaniu Ľudovíta Štúra z lýcea v Bratislave, kedy študenti odišli študovať inde. Úvod textu je taký „slovenský“, že sú zase hromy blesky, ale potom sa nič neudeje a akoby zase skloníme hlavu a počkáme až to samo prestane.

Včera ma prekvapilo, že sa k nám význam slov našej hymny vracia nejak stále silnejšie a razantnejšie, lebo akoby to ešte nebolo dostatočné prebratie. Niečo mi však v tej hymne chýbalo, aj keď si ju veľmi vážim a prebúdzať sa dá stále a stále.

Text piesne má teda aj ďalšie slohy a tie celý význam výrazne dotvárajú a vracajú predošlému textu chýbajúcu odvahu hlavu zdvihnúť a spoločne sa postaviť problémom, ktoré okolo nás sú. To čo mi celé roky chýbalo a čo sme síce preberali v škole, ale nemáme to vryté do pamätí ako prvé dve slohy.

Netreba nám nové slová, len by sa niekedy patrilo pieseň celú pripomenúť ako ju autor napísal a myslel, lebo odvážni zdvihnúť hlavu a konať sme boli už aj kedysi a sme aj dnes.

—–

Prvý výtlačok piesne z roku 1851.

Najstarší zápis textu budúcej slovenskej hymny sa zachoval v denníku Viliama Paulinyho-Tótha, Matúškovho spolužiaka z roku 1844:

——

Ponad Tatrou blýska,
hromy divo bijú,
zastavme ich, bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú!

To Slovensko naše
posiaľ tvrdo spalo,
ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.

To Slovensko naše
posiaľ roztratené,
vrahovia šturmujú,
Slovákov spojujú
v mesto založené.

Už Slovensko vstáva,
lôžko zanecháva,
hoj, rodinka milá,
hodina odbila,
šťastná matka Sláva.

Nech si kto chce hvízda,
nech spieva, ak môže,
my sa držme spolu,
spolu v tomto kolu,
nik nás nepremôže!

Ešte duby rastú
na krivánskej strane,
kto jak Slovák chodí,
nech knihy zahodí
a medzi nás stane.


Sekvencia vyňatá z druhej epizódy slovenského seriálu Štúrovci, kde sa celá pieseň spieva.

Teraz najčítanejšie

Ivan Sakin

Záleží mi na budúcnosti našej krajiny. Chcem, aby sme boli sebavedomá a úspešná krajina, ktorá sa dokáže presadiť vo svete. Pohyboval som sa v biznise a potom som sa cez program Teach for Slovakia rozhodol učiť 2 roky na Základnej škole v Dobšinej. Momentálne som komunitným manažérom hnutia Progresívne Slovensko, kde sa starám o podporu a rast komunít a buniek hnutia. Privítam vaše komentáre.