Denník N

Symbol

Ako jedna biela vreckovka

 

Vyštudovala som strednú odbornú školu. Mala som šťastie byť súčasťou tried šikovných spolužiakov, ktoré otvárali prvý ročník u nás na Obchodnej akadémii. Napriek tomu, že sa mi darilo aj v odborne sa profilujúcich predmetoch, podala som si s prihláškou na Ekonomickú univerzitu v Bratislave prihlášku aj na žurnalistiku do Nitry, kde ma to srdcom ťahalo viac. Cítila som, skrze prístup učiteľov za katedrou, vždy akési povzbudenie nebáť sa vzlietnuť… Prešla som aj do kola ústneho pohovoru s učiteľkou Američankou. Zistila som, že Fitzgerald u nich na školách viac ako Hemingway, zaujímavá debata…

Dnes, zase raz, myslíme na jeden z útokov na symbol, ktorý si ako fenomén ctí náš kontinent v súčinnosti s ďalšími v poradí ani prvý ani posledný – a to pre obete doma.

K týmto pár riadkom, keď slovami preplnený týždeň robí reklamu poľskému Dekalógu z 80tych rokov, konkrétne originálne poňatému druhému prikázaniu z pera Kieslowskiho a Piesiewicza, už teda len báseň a osobná poklona Tam, kde sa vie viac, ale, najmä, miluje Viac.

*

 

Tlačí nás cez čelo.

Nevzdávame sa mena Božieho.

 

Všetky tie

pravidelne zbytočné slová

 

mala by pohltiť

aspoň jedna biela vreckovka…

 

To my niekde okolo,

s túžbou po tichu aj pod krížom.

 

*

 

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.