Symbol
Ako jedna biela vreckovka
Vyštudovala som strednú odbornú školu. Mala som šťastie byť súčasťou tried šikovných spolužiakov, ktoré otvárali prvý ročník u nás na Obchodnej akadémii. Napriek tomu, že sa mi darilo aj v odborne sa profilujúcich predmetoch, podala som si s prihláškou na Ekonomickú univerzitu v Bratislave prihlášku aj na žurnalistiku do Nitry, kde ma to srdcom ťahalo viac. Cítila som, skrze prístup učiteľov za katedrou, vždy akési povzbudenie nebáť sa vzlietnuť… Prešla som aj do kola ústneho pohovoru s učiteľkou Američankou. Zistila som, že Fitzgerald u nich na školách viac ako Hemingway, zaujímavá debata…
Dnes, zase raz, myslíme na jeden z útokov na symbol, ktorý si ako fenomén ctí náš kontinent v súčinnosti s ďalšími v poradí ani prvý ani posledný – a to pre obete doma.
K týmto pár riadkom, keď slovami preplnený týždeň robí reklamu poľskému Dekalógu z 80tych rokov, konkrétne originálne poňatému druhému prikázaniu z pera Kieslowskiho a Piesiewicza, už teda len báseň a osobná poklona Tam, kde sa vie viac, ale, najmä, miluje Viac.
*
Tlačí nás cez čelo.
Nevzdávame sa mena Božieho.
Všetky tie
pravidelne zbytočné slová
mala by pohltiť
aspoň jedna biela vreckovka…
To my niekde okolo,
s túžbou po tichu aj pod krížom.
*