Fenomén politika-kliešťa alebo súboj kešu s pistáciami
Včera sa Braňo Dobšinský v Sobotných dialógoch ministra vnútra Roberta Kaliňáka spýtal, „koľkí ešte musia zomrieť, aby ste cítili to, čomu sa v civilizovaných krajinách hovorí politická zodpovednosť?“. Odpoveď samozrejme nedostal, možno aj preto, že sa spýtal zle.
V politológii máme radi pomlčky. Tak, ako je s Babišovým hnutím ANO 2011 spojený pojem strana-firma, po uplynulom týždni si Slovensko môže pomenovať Ficov Smer, Ficovu tretiu vládu či premiéra samotného ako fenomén strana-kliešť, vláda-kliešť, politik-kliešť. A nebojme sa personalizovať. Fico-kliešť. Kaliňák-kliešť.
Parazit sám od seba parazitovať neprestane. Kliešť žije cicaním a nepocíti, že už stačilo. Otázka preto mala znieť, ČO SA EŠTE MUSÍ STAŤ, aby parazit cítil to, čomu sa v civilizovaných krajinách hovorí politická zodpovednosť? Odpoveďou je len krátke, smutné, frustrujúce nič. Parazit sám od seba neprestane. Parazit je za tie roky už precicaný miliónmi, „našimi“ ľuďmi a, áno, aj krvou, že sa necíti.
Skúsme nachvíľu zablúdiť do civilizovaných krajín, ktoré Dobšinský spomenul. Nebudeme blúdiť dlho. V roku 2004 podal český premiér Vladimír Špidla demisiu po výsledkoch volieb do Európskeho parlamentu (!pocitovo ľuďom asi najvzdialenejším voľbám!), lebo ČSSD v nich fatálne prehrala. A poďme naspäť. Rok 2017. VÚC voľby. Fatálna prehra vládnej strany Smer. Za ktorú však podľa premiéra mohol volebný systém, a „však viete, ako to v tých Košiciach vlastne bolo…“.
A poďme zase blúdiť. 2016. Lotyšský minister zdravotníctva odstupuje, lebo sa predbehol u lekára. Alebo 2010. Škótsky minister dopravy odstupuje pre nezvládnutú situáciu v doprave so snehom. Drvivá väčšina z nás si odstúpenie pre takéto príčiny nevie na Slovensku predstaviť.
Prečo? Lebo my nie sme civilizovaná krajina, a píšem to s trasúcimi sa rukami a uvedomením si, kde to po štúdiu v Brne vlastne chcem žiť a aké bahno to chcem ísť vlastne celý život čistiť a neopustiť moje milované Slovensko. Ale civlizované Slovensko? Moja mama zvykla hovorievať, že krajina je taká, akých má politikov. Nie iba Slovenskom, nie iba Európou, ale svetom otriasa hrozná správa o zrejme politickej vražde novinára. Aj bez preukázaných politických prepojení nastala situácia, ktorá nemá obdoby a ktorá má k demisii prirodzene a OKAMŽITE viesť. Nedokončený článok tohto mŕtveho novinára ukázal prepojenie mafie na vládnu stranu. DEMISIA. Ľudia v uliciach po celom svete, aj v tých malých slovenských mestách, v hlavnom meste vyše 20-tisíc. DEMISIA.
Všetci čakáme na Most-Híd. Alebo na dnešný prezidentov prejav. A ono sa to možno podarí, vláda zrejme naozaj padne. Ale ako? Akým spôsobom sa to musí diať, ako pomaly sa to vlečie? Nie, mami. Naša krajina síce musí ešte vyspieť, ale premiér-kliešť klesol hlboko pod jej úroveň. Politické aj morálne dno. Slovensko na rozdiel od neho nechce jeho milióny a v piatok ukázalo, že sa vie zjednotiť a naša krajina je lepšia, než akých má politikov.
Fico namiesto demisie odchádza parazitovať na osvetlené pódium a oslavovať MDŽ, a národ už nie je len frustrovaný a vystrašený, ale dvíha sa mu žalúdok. Pán premiér, ak vy milión v kešu, tak my 5 miliónov zelených pistácií. To, čo ste za posledný týždeň predviedli, zo seba už nestrasiete. S Mečiarom si spájame porušovanie práv, zneužívanie moci, aj krv, strach, frustráciu. Neospravedlniteľné, ale pri demokratických tranzíciach sa stáva, že si to pod palec zoberú nebezpečne šikovní ľudia. Vy ste jeho dedičstvo v 21. storočí. S Vami sa vražda, neschopnosť pokorne odísť a v čase smútku oslavovať bude spájať nemilosrdne, nadčasovo, ale na rozdiel od Vášho učiteľa preaj nadpriestorovo po celom svete.
Nevzdáme to, a ak to nejde inak, kliešť vyberieme. A fenoménu kliešť sa jednoducho musíme zbaviť. Už len kvôli Jankovi a Martine. Nevzdáme to. #allforjan
